Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

	ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY
Špitálska 8, 812 67 BRATISLAVA

 

 

INTERNÁ NORMA č. IN - 067/2012

Názov normy:

Plánovanie sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Druh normy:

Metodické usmernenie č. 4 - 14/2012

Účel normy:

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Oblasť platnosti:

Interná norma je platná pre všetkých zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny,  odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Počet  strán:  30 vrátane 6 príloh                                                                               Vydanie:  prvé

Vzťah k už vydaným interným normám ÚPSVR:

Táto  interná norma neruší žiadnu internú normu

  

Gestorský útvar: Sekcia SVaR Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Schválil:      Ing. Marián Valentovič generálny riaditeľ

Dátum schválenia: 19.12.2012 Dátum účinnosti: 2.1.2013

 

Zásady práce s internou normou ÚPSVR: 

1.      Pridelenie internej normy

Táto interná norma ústredia bola pridelená na organizačný útvar:..................

dňa: .................................

 

2.      Uloženie internej normy

Norma bude trvalo uložená v útvare: ......................................................

Pritom musí byť uložená tak, aby bola prístupná všetkým zamestnancom organizačného

útvaru, ktorí ju potrebujú aplikovať pri svojej práci.

 

3.      Oboznámenie s internou normou

Zodpovedný vedúci zamestnanec organizačného útvaru je povinný bezodkladne po pridelení internej normy zabezpečiť oboznámenie všetkých zamestnancov s normou, najmä tých, ktorí budú túto normu využívať vo svojej práci a zároveň informovať o tom, kde bude norma trvalo uložená.

 

4.  Záznam o oboznámení zamestnancov s internou normou
Dátum	Meno a priezvisko zamestnanca	Funkcia	Útvar	Podpis

 

Obsah 

1.      Východiská

2.      Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“)

v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení SPODaSK

3.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

3.1   Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa

4.      Vytvorenie plánu sociálnej práce

4.1    Koordinácia

4.2    Určenie cieľa plánu sociálnej práce

4.3   Určenie úloh na napĺňanie cieľa plánu sociálnej práce

4.4   Písomné vypracovanie plánu sociálnej práce

4.5   Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Interná norma upravuje postup zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), odborov sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

  

1.      Východiská

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.) vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálnopatologických javov v spoločnosti.

 

Opatrenia vykonávané orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „orgán SPODaSK“) pre dieťa musia zabezpečovať ochranu dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem.

 

Rešpektovať najlepší záujem dieťaťa pri vykonávaní opatrení SPODaSK znamená navrhovať, zabezpečovať a domáhať sa uspokojovania potrieb dieťaťa vždy s ohľadom na to, v akých podmienkach dieťa žije, v akej konkrétnej situácii sa nachádza, čo dieťa potrebuje v momentálnej životnej situácii, čo dieťa potrebuje v aktuálnom vývinovom štádiu  s cieľavedomým plánovaním napĺňania jednotlivých potrieb do dobrej životnej perspektívy dieťaťa s rešpektom jeho individuality a jedinečnosti.

 

Najlepším záujmom dieťaťa je sústavné napĺňanie jeho potrieb a ochrana práv dieťaťa garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. Prax ukazuje, že bezpečné vzťahy a aspoň jedna spoľahlivá oporná osoba v detstve sú hlavným protektívnym faktorom pred ďalším zlyhaním a sociálno-patologickými prejavmi.

 

Sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov súčasťou rodičovských práv a povinností.

 

V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, preto pri voľbe a uplatňovaní opatrení majú prednosť opatrenia na zabezpečenie  výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí. Ak rodičia nemôžu, nevedia alebo nechcú zabezpečovať starostlivosť o dieťa je výkon opatrení zameraný na zabezpečenie náhradného prostredia pre dieťa, pričom uprednostňovaná je starostlivosť príbuznými dieťaťa, napr. starými rodičmi.

 

Vykonávanie opatrení SPODaSK pre dieťa predstavuje vždy zásah do rodinného prostredia dieťaťa a má silný vplyv na terajší i budúci život dieťaťa. Preto je pri výkone opatrení SPODaSK dôležité aktívne zapojenie dieťaťa, jeho rodiny, príbuzných a sociálneho okolia, účasť dieťaťa na riešení situácie a jeho porozumenie situácii..

 

Pri voľbe a uplatňovaní opatrení SPODaSK je potrebné sociálnu prácu plánovať. Základným účelom plánovania sociálnej práce je vytvorenie podmienok na aktívnu účasť klienta (dieťa, rodina, plnoletá fyzická osoba)  na riešení vzniknutej sociálnej situácie a vytvorenie podmienok na systematickú intervenciu subjektov participujúcich na riešení sociálnej situácie klienta.

 

Úrady podľa § 73, ods. 2, písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. vypracúvajú:

-          plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa (ďalej „plán sociálnej práce“),

-          plán výchovného opatrenia,

-          plán sociálnej práce s rodinou dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu (ďalej „plán sociálnej práce“),

-          plán sociálnej práce s plnoletou osobou (ďalej „plán sociálnej práce“).

 

Opatrenia SPODaSK v úradoch (orgán SPODaSK) vykonávajú kvalifikovaní zamestnanci v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 305/2005 Z. z.

  

2.    Postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v plánovaní sociálnej práce pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Úrad vykonáva opatrenia SPODaSK najmä:

-          na základe upozornenia na porušovanie práv dieťaťa,

-          na požiadanie dieťaťa o pomoc pri ochrane svojich práv,

-          pri požiadaní rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, o pomoc pri výkone svojich práv a povinností,

-          na základe podnetu inej inštitúcie (napr. škola, zdravotnícke zariadenie, súd), resp. fyzickej osoby,

-          na základe vlastných zistení.

 

Po prijatí podnetu (napr. upozornenie, požiadanie, vlastné zistenia), na základe ktorého úrad začína vykonávať opatrenia SPODaSK, je následne určený zamestnanec oddelenia SPODaSK úradu, ktorý bude zodpovedný za vedenie prípadu. Po posúdení aktuálnej situácie dieťaťa, zodpovedá určený zamestnanec za rozsah, obsah, charakter a včasnosť sociálnej intervencie a voľbu opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z. vykonávaných alebo zabezpečovaných úradom pri vedení prípadu. Zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK zabezpečí informovanie rodiny, že je pri riešení prípadu pre rodinu kľúčovým pracovníkom.

 

Vedenie prípadu je model práce, v ktorom je určený zamestnanec orgánu SPODaSK kľúčovým nielen pri vykonávaní opatrení SPODaSK, ale vykonávanie týchto opatrení aj koordinuje a to na princípe aktívneho zapojenia klienta a tímu odborníkov. Hlavným cieľom všetkých činností je aktivizácia klienta a podpora jeho spôsobilosti riešiť svoju životnú situáciu. Z tohto dôvodu je potrebné vykonávanie opatrení SPODaSK nielen koordinovať, ale zároveň aj individualizovať.

  

Orgán SPODaSK rieši prípad podľa nasledovného postupu:

a)      posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny, určenie miery ohrozenia,

b)      výkon opatrení SPODaSK na zabezpečenie nevyhnutnej ochrany dieťaťa,

c)      vytvorenie plánu sociálnej práce:

- určenie cieľa plánu sociálnej práce

- určenie úloh a zodpovednosti za ich plnenie

- písomné vypracovanie plánu sociálnej práce,

d)     vykonávanie opatrení SPODaSK podľa plánu sociálnej práce,

e)      vyhodnotenie plánu sociálnej práce.

Z procesného hľadiska sa jednotlivé fázy navzájom prelínajú a dopĺňajú a nie je ich možné striktne oddeľovať. Ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne a posúdenie životnej situácie rodiny vzťahovať k potrebám dieťaťa.

V každom prípade, v ktorom orgán SPODaSK zistí, že je potrebné pre rodinu vykonávať niektoré z opatrení SPODaSK na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine podľa § 10 ods. 1 písm. a) a b) alebo opatrenia SPODaSK na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby podľa § 11 ods. 1, orgán SPODaSK preukázateľne informuje príslušnú obec o potrebe vykonávať tieto opatrenia.

 

V každom prípade, v ktorom sa orgán SPODaSK pri výkone opatrení dozvie o podozrení zo spáchania trestného činu na dieťati, je povinný oznámiť relevantné skutočnosti Policajnému zboru, prípadne aj príslušnej okresnej prokuratúre.

  

3.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

Posúdenie životnej situácie dieťaťa a  jeho rodiny musí byť hĺbkové a brať do úvahy všetky významné aspekty fungovania rodiny. Ide o identifikovanie potrieb dieťaťa a jeho rodiny, ktoré zisťuje, ako rodina fungovala v minulosti, aké má v súčasnosti problémy a ako je schopná svoje fungovanie zmeniť.

 

Základom pre posúdenie situácie dieťaťa a jeho rodiny sú informácie získané najmä:

-          z rozhovorov s dieťaťom a s jeho rodičmi, resp. osobami, ktoré sa o dieťa starajú, so susedmi, širšou rodinou...,

-          zo šetrenia v rodinnom prostredí dieťaťa (príloha č. 1),

-          z vonkajšieho pozorovania prejavov starostlivosti rodičov o dieťa a celkového stavu dieťaťa,

-          spoluprácou s inými subjektmi, ako je napr. škola, škôlka, obec, lekár....

 

Oblasti posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny sú uvedené v prílohe č. 2 a zahŕňajú najmä:

a)            hodnotenie fyzického, psychického a sociálneho stavu dieťaťa (zohľadnenie individuálnych aspektov, napr. špecifické potreby, zdravotné problémy a potreby),

b)            hodnotenie funkčnosti rodiny, rodičovských kompetencií a vzťahov v rodine,

c)            stanovenie miery ohrozenia dieťaťa.

 

Na základe získaných a zanalyzovaných informácií sa stanoví sociálna diagnóza a definuje sa spôsob zabezpečenia napĺňania potrieb dieťaťa. Záverom posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny je stanovenie miery ohrozenia dieťaťa (tabuľka č. 1), ktorú zamestnanec zodpovedný za vedenie prípadu vyznačí na spisovú dokumentáciu dieťaťa.

 

Navrhovaná intervencia sa následne premietne do písomne spracovaného plánu sociálnej práce, v ktorom sú uvedené konkrétne opatrenia ako aj subjekty, ktoré budú tieto opatrenia vykonávať.

 

Tabuľka č. 1: Miera ohrozenia dieťaťa a intervencia

PREJAVY	MIERA OHROZENIA	POTREBA	INTREVENCIA
život, zdravie a priaznivý vývin dieťa nie sú ohrozené nie je znížená kvalita starostlivosti rodičov o dieťa	Bez ohrozenia	predchádzať vzniku krízových situácii v rodine	podľa potreby poskytnúť rodičom sociálne poradenstvo, zvážiť potrebu informovania obce o potrebe vykonať v rodine opatrenia podľa § 10 vypracovať úradný záznam
zhoršená kvalita starostlivosti rodičov o dieťa bola krátkodobá a vychádzala z náhleho zhoršenia rodičovských funkcií, rodina má potenciál zmobilizovať svoje zdroje a zabezpečiť dieťaťu starostlivosť, výchovu, výživu a zabezpečiť všestranný vývin dieťaťa	Nízka miera ohrozenia	prijať opatrenia podľa povahy a závažnosti krátkodobého zhoršenia starostlivosti rodičov o dieťa a následne overiť a opätovne prehodnotiť  úroveň starostlivosti rodičov, ako aj mieru ohrozenia dieťaťa   formalizovať spoluprácu	vykonať opatrenia zamerané na prácu s rodinou v jej prirodzenom prostredí (zvážiť aj zapojenie  akreditovaného subjektu do výkonu opatrení), prípadne  uložiť jednorázovo v rodine vhodné výchovné opatrenie, napríklad napomenutie či upozornenie. vypracovať plán sociálnej práce
existuje riziko ohrozenia zdravia a vývinu dieťaťa v jeho rodinnom a výchovnom prostredí vyplývajúce zo zlyhania niektorých funkcií rodiny opakované zanedbávanie starostlivosti rodičov, zhoršený zdravotný stav rodiča, strata bývania, rodina ohrozená sociálnym vylúčením, výchovné problémy, nevhodné výchovne metódy, záškoláctvo	Stredná miera ohrozenia	dohliadať, kontrolovať starostlivosť rodičov o dieťa                 formalizovať spoluprácu	uložiť výchovné opatrenie, vykonávať opatrenia zamerané na prácu s rodinou v jej prirodzenom prostredí s cieľom podpory funkcií rodiny a napĺňania potrieb dieťaťa, spolupráca pri výkone opatrení so školou, lekárom, obcou, akreditovaným subjektom, náboženskými spoločnosťami a inými fyzickými a právnickými osobami, vypracovať plán sociálnej práce
dieťa sa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti vážne ohrozený život, zdravie alebo priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin dieťaťa rizikové rodiny z pohľadu konania rodičov dieťaťa, týranie, zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa	Vysoká miera ohrozenia	ak nie je možné ohrozenie dieťaťa účinne eliminovať -  je potrebné dieťa vyňať z rodinného prostredia                          formalizovať spoluprácu	urýchlene vykonať opatrenia zamerané na vyňatie dieťaťa z rodinného prostredia, umiestnenie do náhradného prostredia (náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, zariadenie na VRS) a rodine následne ponúknuť pomoc pri úprave pomerov v spolupráci s obcou, akreditovaným subjektom a pod.. vypracovať plán sociálnej práce

 

Ak bola stanovená vysoká miera ohrozenia dieťaťa, alebo ide o hraničnú situáciu medzi strednou a vysokou mierou ohrozenia dieťa, informuje zodpovedný zamestnanec o svojom návrhu ďalšieho postupu vedúceho oddelenia SPODaSK, s ktorým navrhnutý postup konzultuje. Za účelom konzultácie ďalšieho postupu môže podľa potreby vedúci oddelenia SPODaSK určiť aj iných zamestnancov.

3.1       Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa

Procesom predbežného hodnotenia ohrozenia dieťaťa sa určuje potreba okamžitej intervencie, ktorá bude garantovať bezpečie a ochranu dieťaťa.

 

Predbežné vyhodnotenie miery ohrozenia dieťaťa musí úrad vykonať okamžite pri každej, a to aj anonymne podanej informácii o ohrození života, zdravia alebo priaznivého vývinu dieťaťa, ako aj informácii o použití hrubých či ponižujúcich foriem zaobchádzania s dieťaťom a foriem trestania dieťaťa.

 

Predbežné hodnotenie ohrozenia dieťaťa vychádza zo získaných informácií, ktoré v prípade potreby orgán SPODaSK doplní informáciami zo šetrenia v rodine (príloha č. 1), informáciami od školy, zdravotníckeho zariadenia, obce, prípadne od iných subjektov.

 

V prípade telefonického alebo osobného podania získa sociálny pracovník v komunikácii s oznamovateľom čo najviac informácii, minimálne informácie:

-          čo sa s dieťaťom aktuálne deje,

-          kde sa dieťa aktuálne nachádza,

-          v koho starostlivosti sa dieťa nachádza,

-          kde sú rodičia dieťaťa,

-          či je miesto, kde sa dieťa nachádza bezpečné,

-          či existujú zjavné príznaky ohrozenia života alebo zdravia dieťaťa,

-          či má dieťa súrodencov, resp. iné deti, ktoré sú potenciálne v rodine ohrozené.

 

Výstupom predbežného hodnotenia je zistenie miery ohrozenia dieťaťa z hľadiska ohrozenia jeho života a zdravia, pričom hodnotenie vychádza z niekoľkých zjavných, objektívne hodnotiteľných faktorov, ktoré bolo možné získať. Na základe prvotného hodnotenia dieťaťa orgán SPODaSK pristupuje k voľbe prvotných opatrení SPODaSK, primeraných zistenému ohrozeniu dieťaťa, ktorých účelom je garancia bezpečia a ochrany dieťaťa.

  

4.      Vytvorenie plánu sociálnej práce

 

Plán sociálnej práce vychádza z posúdenia životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny. Vypracuje sa písomne v každom prípade, v ktorom bola identifikovaná miera ohrozenia dieťaťa. V pláne sa stanovujú ciele na zlepšenie životnej situácie dieťaťa a konkrétne úlohy na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj subjekty zodpovedné za plnenie úloh.

 

4.1        Koordinácia

Pri definovaní a plnení konkrétnych úloh, určených v pláne sociálnej práce, je potrebné zabezpečiť koordináciu subjektov participujúcich na riešení situácie dieťaťa a jeho rodiny. Koordináciu činnosti subjektov pri plnení úloh, zabezpečuje zodpovedný zamestnanec orgánu SPODaSK, pričom môže vytvoriť odborný tím zložený zo zástupcov:

 

-          orgánu SPODaSK - referátu poradensko-psychologických služieb,

-          obce, ktorej je dieťa/rodina obyvateľom (napr. sociálny pracovník, terénny sociálny pracovník, komunitný pracovník alebo starosta obce),

-          zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, ak je v ňom dieťa umiestnené,

-          akreditovaného subjektu, ak tento vykonával v rodine opatrenia alebo je predpokladaná potreba intervencie akreditovaného subjektu,

-          inštitúcie, ktorá participovala v minulosti na pomoci rodine, prípadne ktorej participácia sa predpokladá (napr. náboženské spoločenstvo, mimovládna organizácia a pod.).

 

Zloženie odborného tímu možno v závislosti od situácie a potreby meniť, dopĺňať a prispôsobovať aktuálnej situácii a potrebám dieťaťa a jeho rodiny. Do odborného tímu možno prizvať aj iných odborníkov, ktorých odborná účasť je významná z hľadiska predpokladanej intervencie, napríklad zástupcu iného orgánu štátnej správy, školy, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pod. (učiteľ, vychovávateľ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, pediater, sociálna sestra a pod.), v prípade syndrómu CAN odborníka  pracujúceho v tejto oblasti.

 

Na aktivizáciu rodiny je možné použiť aj metódu „prípadovej konferencie“, prípadne aj iné metódy práce so širšou rodinou. Pri prípadovej konferencii ide o osobné stretnutia odborného tímu a rodiny na jednom mieste a v rovnaký čas. Miesto stretnutia by malo byť zvolené podľa dohovoru účastníkov tak, aby bolo ľahko dostupné, bezpečné a poskytlo dostatočný a nerušený priestor. Základné informácie o realizovaní prípadovej konferencie sú uvedené v prílohe č. 3.

 

Ďalšie formy spolupráce odborného tímu sú:

-                     stretnutie koordinátora s jednotlivými členmi odborného tímu osobitne,

-                     písomná a telefonická komunikácia jednotlivých členov odborného tímu.

 

Za vypracovanie plánu sociálnej práce zodpovedá zamestnanec oddelenia SPODaSK, ktorý prípad vedie. Tento zamestnanec je zároveň kľúčovým pracovníkom pre rodinu a dieťa, príp. inú plnoletú fyzickú osobu.

 

Zodpovedný zamestnanec SPODaSK v procese plánovania:

-          iniciuje plánovanie

-          pripravuje rodinu a ostatných účastníkov na priebeh plánovania

-          zabezpečuje organizačne a technicky plánovanie

-          riadi priebeh plánovania

-          pripravuje plán sociálnej práce na základe priebežných výstupov plánovania

-          zoznamuje s finálnym plánom všetkých účastníkov

-         monitoruje priebežne realizáciu plánu

-         iniciuje revíziu plánu a ďalšie plánovanie

 

Základom formulovania plánu sociálnej práce je najlepší záujem dieťaťa. Plán reflektuje na mieru a závažnosť narušenia uspokojovania potrieb dieťaťa. Účelom plánu je naplánovať kroky k napĺňaniu potrieb dieťaťa do budúcna. Predpokladom zdravého vývinu dieťaťa je bezpečná vzťahová väzba, pri ktorej dieťa vie, že sa môže v záťažových situáciách spoľahnúť na aktívnu fyzickú i emočnú podporu blízkej osoby. Táto osoba sprostredkováva dieťaťu istotu, bezpečie, dôveru a spoľahlivosť.

Plán sociálnej práce má na strane detí zahŕňať:

-          zaistenie bezpečia

-          minimalizáciu alebo odstránenie negatívnych dôsledkov nevhodnej starostlivosti rodičov o dieťa

-          budovanie citovej väzby a zaistenie aspoň jednej spoľahlivej opornej osoby pre dieťa

-          zaistenie všestranného rozvoja potrieb dieťaťa

 

Plán sociálnej práce by mal byť zostavený realisticky, a to jednak s ohľadom na stanovené ciele, ako aj s ohľadom na spôsoby ich dosiahnutia. Cieľom sociálnej intervencie nie je vytvoriť „dokonalú“ rodinu, ale pomôcť rodine stavať na svojich silných stránkach, rozvíjať vlastný potenciál, ktorý bude dostatočný k zaisteniu ochrany dieťaťa a saturácii jeho potrieb.

 

Ak je jedným z opatrení SPODaSK nariadenie výchovného opatrenia, do plánu sociálnej práce je zakomponovaný plán výkonu výchovného opatrenia, ktorý je súčasťou plánu sociálnej práce. Nariadené výchovné opatrenie a jeho realizácia sú kompatibilné s plánom sociálnej práce a je jedným z nástrojov na dosiahnutie cieľa plánu sociálnej práce. Plán sociálnej práce reflektuje priebeh a plnenie účelu výchovného opatrenia a reaguje na výsledky vyhodnotenia výchovného opatrenia.

 

Plán sociálnej práce sa vypracováva bez ohľadu na právny titul umiestnenia dieťaťa do zariadenia, t. j. aj v prípade umiestnenia dieťaťa na základe predbežného opatrenia alebo výchovného opatrenia.

 

V prípade umiestnenia dieťaťa do detského domova, krízového strediska, alebo resocializačného strediska je plán sociálnej práce kompatibilný (súlad v zameraní cieľov a úloh) s plánom, ktorý vypracováva zariadenie, t. j. s individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa, s individuálnym plánom na zvládnutie krízy a s individuálnym resocializačným plánom. Odporúčame, aby úrad využíval odborný potenciál detského domova na prácu s rodinou dieťaťa

 

4.2             Určenie cieľa plánu sociálnej práce

 

Cieľ odpovedá na otázku, aká pozitívna zmena sa má v dlhodobom/krátkodobom horizonte dosiahnuť. Zistené potreby dieťaťa by mali byť preformulované do cieľov plánu sociálnej práce.

 

Cieľ by mal mať ambície zamerané na podporu a ochranu ohrozených detí, na redukciu ohrozenia, na zlepšenie rodinných vzťahov, na sebestačnosť a funkčnosť rodiny, na zlepšenie rodičovských zručností, na zlepšenie školských výsledkov a školskej dochádzky dieťaťa, na zmysluplné využitie voľného času, na sanáciu biologickej rodiny, na umožnenie zdravého vývinu dieťaťa, na predchádzanie situácii odlúčenia dieťaťa od rodičov, na návrat dieťaťa zo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu do biologickej rodiny, na zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti, na podporu rodiny, do ktorej sa dieťa vrátilo z ústavnej starostlivosti, na osamostatnenie sa a pod.

 

Cieľ stanovený v pláne sociálnej práce musí mať tieto atribúty:

-         konkrétny – je zrejmé, čo sa má dosiahnuť, merateľné zmeny správania, situácie, podmienok, ktoré nahrádzajú doterajšie (ak nie je cieľ konkrétny, nedá sa overiť jeho úspešnosť),

-         realistický – splniteľný, dosiahnuteľný pre klienta (ak nie je cieľ realistický, nemotivuje),

-         individuálny – osobný, vychádza z podmienok klienta,

-         pozitívny – ciele by mali byť pomenované pozitívne (tzn. čo robiť a nie čo nerobiť).

4.3             Určenie úloh na napĺňanie cieľa plánu sociálnej práce

 

Stanovenými úlohami sa má dosiahnuť cieľ. Stanovované úlohy by mali byť vymedzené ako adresné aktivity pre rodinu dieťaťa a spolupracujúce subjekty. Úlohy plní i úrad, pričom sociálny pracovník úradu má zároveň aj významnú úlohu pri motivovaní rodiny plniť stanovené úlohy. Sociálny pracovník v tomto prípade pôsobí ako „facilitátor“ a poukazuje na pozitívne výsledky, ktoré splnenie úlohy môže priniesť.

 

Rodina by mala úlohám rozumieť, t. j. mať jasnú predstavu čo má konkrétne robiť. Pri plánovaní výkonu konkrétnych opatrení by sa nemalo zabúdať na zdroje rodiny (i širšej rodiny). To, čo rodina robí dobre, čo funguje, treba posilňovať. Sociálny pracovník by mal vyzdvihnúť doterajšie úspešné obdobia, resp. súčasné úspešné oblasti a využiť ich ako zdroj, ktorý pomôže rodine získať sebadôveru a podporí ju v presvedčení, že ešte má schopnosti zvládať svoj život a riešiť problémy vlastnými silami.

 

V prípade dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, sú úlohy v pláne sociálnej práce nasmerované na:

 

§  návrat dieťaťa do prirodzeného rodinného prostredia (napr. budovanie vzťahov dieťaťa s biologickou rodinou, podpora rodiny pri úprave rodinných, bytových pomerov...),

§  zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,

§  zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti (napr. príprava dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť, podpora vzťahov s budúcimi náhradnými rodičmi, pomoc pri prekonávaní obáv z nových situácií, príprava dieťaťa na odchod z profesionálnej rodiny...),

§  prípravu dieťaťa na osamostatnenie sa (v osobitných prípadoch, ak dieťa napr. odmieta náhradnú rodinnú starostlivosť, napriek tomu, že sa s názorom dieťaťa pracovalo a sanácia rodiny nie je možná). Príprava dieťaťa na osamostatnenie sa, v zmysle prípravy na dospelosť, vedenie samostatného života a budúce rodičovstvo, by mala byť súčasťou starostlivosti o každé dieťa počas jeho umiestnenia v zariadení na výkon rozhodnutia súdu.

 

U detí so zdravotným postihnutím, ktoré sú umiestnené v zariadení, sú úlohy v pláne sociálnej práce orientované na podporu maximálnej možnej samostatnosti, rozvoj a uplatňovanie svojich schopností a zručností, začlenenie do spoločnosti, udržiavanie kontaktu s rodinou, príbuznými, využívanie dobrovoľníckej činnosti, prípravu na osamostatnenie sa, zabezpečenie bývania, spoluprácu s agentúrami podporovaného zamestnania a pod.

 

Pri tvorbe plánu sociálnej práce je potrebné prihliadať na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa, ako i na názor dieťaťa na jeho ďalšie životné smerovanie.  

 

V prípade dieťaťa, ktoré žije mimo vlastnej biologickej rodiny je potrebné v procese plánovania a výkonu opatrení SPODaSK dodržiavať Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny (Quality4children).

 

Osobitne je potrebné v pláne sociálnej práce uviesť skutočnosti ohľadom opatrení SPODaSK finančného charakteru:

-          nárok dieťaťa na príspevok na tvorbu úspor a povinnosť obce prispievať dieťaťu na tvorbu úspor, ak sú splnené podmienky zákona,

-          poskytovanie príspevku na stravu detským domovom a poskytovanie príspevku na dopravu obcou.

 

Pri určovaní úloh je potrebné dôsledne využívať aj sociálne služby na podporu rodiny s deťmi dostupné v komunite, napr. sociálne služby poskytované nízkoprahovými centrami a pod.

 

Súčasťou plánovania úloh je aj časový harmonogram, t. j. časový plán splnenia úlohy. Stanovená úloha, ktorou sa dosahuje cieľ má obsahovať informáciu kto - čo - dokedy vykoná.

 

U plnoletého klienta, ktorý bol prepustený zo zariadenia, napr. z ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej „ÚVTOS“), alebo ústavu na výkon väzby (ďalej „ÚVV“), je plán sociálnej práce vypracovaný podľa štruktúry v zmysle prílohy č. 5. Úlohy sú zamerané na podporu prepusteného klienta pri jeho opätovnom začlenení do spoločnosti tak, aby bol klient schopný viesť normálny život a nerecidivoval. Klientovi sa poskytuje napr. pomoc pri hľadaní bývania, pri jeho pracovnom uplatnení, pri hľadaní zamestnania, pri vybavovaní osobných dokladov a sociálnych dávok, pri riešení jeho osobných a vzťahových problémov, pri budovaní jeho sociálnych vzťahov, pri posilňovaní vzťahov s rodinou, pri obnovení rodičovskej roly a plnení rodičovských povinností, poradenstvo v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami, sprostredkovanie pomoci obce, neštátnych a cirkevných inštitúcii a podobne. Za účelom uľahčenia resocializácie po prepustení z ÚVTOS, ÚVV, možno klientovi, po splnení zákonných podmienok, poskytnúť resocializačný príspevok, napríklad na vybavenie osobných dokladov, či zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby.

 

V prípade sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou musí mať sociálny pracovník v spisovej dokumentácii evidentne preukázanú nespoluprácu, nezáujem klienta o pomoc sociálneho pracovníka, aby mohol ukončiť prácu s klientom a spisovú dokumentáciu uzavrieť. Nespolupráca, nezáujem klienta o ďalšiu pomoc sa v spisovej dokumentácii preukazuje úradným záznamom zo šetrenia v prirodzenom rodinnom prostredí klienta, z telefonického rozhovoru s klientom, z rozhovoru s klientom na oddelení SPODaSK, alebo iným adekvátnym spôsobom.

 

4.4             Písomné vypracovanie plánu sociálnej práce

 

Plán sociálnej práce sa vypracuje bezprostredne, najneskôr do dvoch týždňov, po posúdení životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny. Úrad písomne vypracuje plán sociálnej práce podľa štruktúry uvedenej v  prílohe č. 4. Plán sociálnej práce má byť spracovaný stručne a výstižne.

 

Po písomnom spracovaní plánu sociálnej práce, ho úrad distribuuje subjektom participujúcim na jeho plnení. Distribúciu zabezpečí dohodnutím spôsobom, napr. v elektronickej podobe. Spolupráca participujúcich subjektov, respektíve členov odborného tímu  na stanovení úloh, sa vykazuje v pláne sociálnej práce dátumom a podpisom zodpovedného zamestnanca z každého subjektu (alebo iným preukázateľným spôsobom, napr. potvrdením súhlasu elektronickou komunikáciou – e-mailom), vrátane zamestnanca úradu, ktorý zodpovedá za správnosť jednotlivých údajov i kvalitatívnu stránku plánu sociálnej práce.

 

Plán sociálnej práce je v origináli uložený v spisovej dokumentácii vedenej na úrade. Jedno vyhotovenie plánu sociálnej práce sa odovzdá aj klientovi.

 

Plánovanie sociálnej práce je žiaduce vnímať ako dynamický proces, v rámci ktorého môže dochádzať k očakávaným i neočakávaným zmenám. Tieto zmeny je vždy potrebné hodnotiť vo vzťahu k potrebám a k ohrozeniu dieťaťa, a tiež k postojom rodičov k týmto udalostiam (otvorenosť, spolupráca, prejavy záujmu o potreby dieťaťa a pod.).

 

4.5             Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Jednotlivé úlohy sa v pláne sociálnej práce stanovujú a prehodnocujú priebežne podľa potreby. Celkové vyhodnotenie plánu sociálnej práce (príloha č. 6) odporúčame realizovať individuálne podľa potreby, najmenej však raz za 6 mesiacov, pričom ide o stručnú a výstižnú rekapituláciu uplynulého obdobia, zhodnotenie efektívnosti vykonaných opatrení, pomenovanie dosiahnutých cieľov, pomenovanie zmien a posunov ktoré nastali.

 

Výsledkom prehodnotenia plánu sociálnej práce je písomná formulácia nových cieľov, alebo vyslovenie potreby ponechania dosiaľ stanovených cieľov.

 

Plán sociálnej práce sa vyhodnocuje za účasti členov odborného tímu a za účasti klienta. Ak nie je možné vyhodnotiť plán za ich účasti, dôvod vyhodnotenia plánu bez ich účasti sa písomne zaznamená.

    

Prílohy

 

1.      Základné oblasti zamerania pri šetrení v rodinnom prostredí dieťaťa

 

2.      Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

3.      Prípadová konferencia

 

4.      Štruktúra plánu sociálnej práce

 

5.      Plán sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou

 

6.      Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

                                                                                                                           Príloha č. 1

 

Základné oblasti zamerania pri šetrení v rodinnom prostredí dieťaťa

 

Meno a priezvisko dieťaťa:........................................................................................

Dátum narodenia dieťaťa..........................................................................................

Trvalé bydlisko dieťaťa:............................................................................................

Meno a priezvisko rodičov:........................................................................................

 

Aktuálny stav dieťaťa ( so zameraním na týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa)

................................................................................................................................................................................................................................................................................................

................................................................................................................................................

................................................................................................................................................

Správanie rodiča k dieťaťu

     ................................................................................................................................................

     ................................................................................................................................................

     Správanie dieťaťa k rodičovi       

     ...............................................................................................................................................

     ................................................................................................................................................

    Potreby dieťaťa, ktoré nie sú napĺňané

     ..............................................................................................................................................

     ..............................................................................................................................................

    Schopnosť rodičov zabezpečovať potreby dieťaťa (porozumenie potrebám dieťaťa, 

     rodičovským povinnostiam...)

     ............................................................................................................................................

    ............................................................................................................................................ 

     Osoby, ktoré sa podieľajú na napĺňaní potrieb dieťaťa

     .............................................................................................................................................

     .............................................................................................................................................

Bytové podmienky dieťaťa (so zameraním, či je byt/dom prispôsobený potrebám dieťaťa- hygiena, bezpečie, spánok, príprava do školy, hra): ...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

...............................................................................................................................................

Výživa a stravovanie dieťaťa .............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................   

     Je situácia/starostlivosť v rodine pre dieťa ohrozujúca?

     ............................................................................................................................................

     ............................................................................................................................................

     Je potrebné dieťa vyňať z rodinného prostredia?

    ..........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    Iné dôležité skutočnosti (napr. či bol vykonaný rozhovor s dieťaťom....)

    ...........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    ...........................................................................................................................................

    ..........................................................................................................................................

  

   Dátum a čas vykonaného šetrenia v domácnosti .............................................................

   Meno, priezvisko a podpis zamestnanca úradu PSVR, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti

   ...........................................................................................................................................

   ...........................................................................................................................................

   Meno, priezvisko a podpis rodiča, ktorý bol prítomný pri vykonanom šetrení v domácnosti

   .............................................................................................................................................

   ............................................................................................................................................. 

                                                                 Príloha č. 2

 

Posúdenie životnej situácie dieťaťa a jeho rodiny

 

Meno a priezvisko dieťaťa:........................................................................................

Dátum narodenia dieťaťa..........................................................................................

Trvalé bydlisko dieťaťa:............................................................................................

Meno a priezvisko rodičov:........................................................................................

 

Posudzovaná oblasť	Okruhy tém/otázok	Zistené fakty
Sociálne  a ekonomické podmienky	Deti -  počet deti v rodine, ich vek, - súrodenci, - škola a ročník, ktorí navštevujú - predškolské zariadenie   Rodičia -  rodinný stav (manželia, druh- družka, nežijú v spoločnej domácnosti),  - vzdelanie, - zamestnanie   Bývanie - kto tvorí domácnosť (počet, príbuzenský vzťah), - počet izieb, ich vzhľad, - vhodnosť bývania,  -vybavenie zodpovedajúce potrebám dieťaťa, - voda, kúrenie, svetlo, - podmienky na prípravu stravy, - podmienky pre pokojný spánok, - sanitárne vybavenie, - hygiena a čistota priestorov,   Ekonomické podmienky - zamestnanosť rodičov, - čistý mesačný príjem rodiny, - stabilita príjmov, - uplatnenie sociálnych dávok a príspevkov, - zistenie ako celkový príjem rodiny pokrýva potreby všetkých členov, - pravidelné výdavky, - hospodárenie rodiny s príjmom, - finančné problémy, ktoré ohrozujú dieťa
Aktuálny stav dieťaťa a vývinové potreby	Aktuálny stav dieťaťa -  vzhľad dieťaťa, - somatické príznaky (napr. bolesti, nespavosť, žalúdočné problémy, pomočovanie...), - emocionálny stav, - kto sa podieľa na výchove dieťaťa, -ktoré osoby dieťa označuje ako dôležité, - ako sa dieťaťu darí v škole, aké má problémy v škole   Fyzický vývin  a zdravie  - výživa a stravovanie, - zdravotný stav ( prekonané choroby,  zdravotné problémy),  - pravidelná zdravotná starostlivosť - očkovanie, chrup, zrak, telesná hmotnosť, vzrast, - užívanie návykových látok...   Rozumový vývin  a vzdelávanie - reč, slovná zásoba, - plnenie povinnej školskej dochádzky, školský prospech, príprava dieťaťa do školy, - záujem o vzdelávanie zo strany dieťaťa a zo strany jeho rodičov, -  komunikácia rodičov so školou,  - podpora dieťaťa pri problémoch v škole, -  podpora dieťaťa so špecifickými potrebami (spolupráca s odborníkmi),  - rozvoj praktických zručností a sebaobslužných činností,  - voľný čas dieťaťa   Citový vývin -  napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa rodičmi, - oceňovanie a povzbudzovanie dieťaťa, prejavovanie pozitívnych citov, - ako sa rodičia zaujímajú o to čo dieťa prežíva, - ako rodičia reagujú na správanie dieťaťa,  - citové väzby dieťaťa na rodičov, blízkych   Vývin osobnej identity - ako dieťa vnímanie seba samého, sebavedomie, - postavenie v rodine, v školskom kolektíve, v skupine  rovesníkov, - predstavy o svojej budúcnosti   Sociálny vývin -  rozdelenie pozornosti medzi súrodencov, - vzťahy k rodičom, súrodencom, príbuzným, - vzťahy s vrstovníkmi,  -  komunikačné zručnosti, - adaptácia na nové sociálne prostredie, - správanie v kolektíve v škole   Morálny vývin - poznanie hraníc a ich dodržiavanie - zodpovednosť za svoje správanie, čo je slušné a čo nie, - hodnoty v rodine - dieťa ako páchateľ trestnej činnosti, preddelikventné, resp. delikventné prejavy – klamstvá, krádeže - postoj rodičov k sociálno-patologickým javom
Starostlivosť rodičov o dieťa	- rodič vytvára prostredie bezpečné pre dieťa, - rodič chráni dieťa pred fyzickým a psychickým ublížením, - rodič chráni dieťa pred nebezpečnými osobami a prostredím, - rodič má vedomosť o tom s kým a kde sa dieťa stretáva, ako trávi čas, sú jasné pravidlá návratu domov, - rodič chráni dieťa pred sebapoškodzovaním - rodič vie odhadnúť riziká, ktoré dieťa  môžu ohroziť, ak ostane bez dohľadu, - rodič je schopný podávať dieťaťu pravidelne zdravú stravu, ktorá je primeraná veku a zdravotnému stavu dieťaťa - rodič vie zhodnotiť ohrozenie zdravia a vývinu dieťaťa - dieťa má dostatok oblečenia primeranej veľkosti s ohľadom na počasie - oblečenie dieťaťa je čisté - dieťa má zaistenú pravidelnú hygienu, - rodič vedie dieťa k hygienickým návykom - rodič je schopný rozpoznať kedy dieťaťu nie je dobre, vie adekvátne reagovať, vie kedy treba ísť k lekárovi - rodič rešpektuje odporúčania lekára a liečebný režim dieťaťa, - rodič uskutočňuje s dieťaťom odborné vyšetrenia
Vzťahy a komunikácia v rodine	- vzťahy a komunikácia medzi rodičmi - vzťahy a komunikácia medzi deťmi - vzťahy a komunikácia medzi rodičmi a deťmi - výchovný štýl - vplyv širšej rodiny na dieťa - vzťahy a komunikácia so širšou rodinou - kto vedie rodinu (autorita v rodine, ako to vnímajú ostatní členovia rodiny) - celková atmosféra v rodine - trávenie voľného času, záľuby - podnetnosť rodinného prostredia
Širšie sociálne prostredie	- vplyv širšieho sociálneho prostredia na dieťa jeho rodinu (napr. susedia)
Miera ohrozenia dieťaťa

 

Príloha č. 3

Prípadová konferencia

 

Prípadové konferencie (ďalej „PK“) ako „pracovný nástroj“ je plánované a koordinované spoločné stretnutie klienta, jeho rodiny a všetkých, ktorí pre neho predstavujú, alebo môžu predstavovať, podpornú sieť. Cieľom stretnutia je výmena informácií, zhodnotenie situácie dieťaťa, jeho rodiny, hľadanie optimálneho riešenia a plánovanie spoločného postupu, ktorý povedie k napĺňaniu potrieb dieťaťa. Navrhovaná štruktúra stretnutia: úvod, privítanie účastníkov, predstavenie účastníkov, stanovenie cieľov stretnutia (10 – 15 minút), predstavenie klienta a jeho situácie, mapovanie súčasnej situácie a aktuálnych potrieb dieťaťa (45 – 50 minút), prezentácia návrhov riešenia, tvorba a finalizácia konkrétneho plánu (45 – 50 minút), určenie kontaktných osôb a termínov ďalšieho stretnutia, zhodnotenie stretnutia (10 – 15 minút). Pre PK sa odporúča minimálny čas 1,5 hodiny. Pre úspech celej PK je nutné nepodceniť prípravu.[1]

 

 PK sú považované za najefektívnejšiu organizačnú formu plánovania. Ide o stretnutie všetkých účastníkov na jednom mieste v rovnaký čas. Počas konferencie, ktorej trvanie je 90 – 120 minút, dochádza k intenzívnemu kontaktu všetkých účastníkov. Pri priamej interakcii sa na mieste tvorí plán sociálnej práce na pomoc rodine či klientovi. PK otvára a vedie koordinátor – zodpovedný zamestnanec oddelenia SPODaSK, predstaví účastníkov, resp. sa účastníci predstavia sami. Koordinátor plánovania prezentuje vstupné informácie o situácii v rodine („kazuistiku“), pričom veľmi záleží na výbere informácií a vhodne zvolenej forme. Rodina nemá byť zaskočená tým, čo o sebe bude počuť. Ako prvá sa k prezentovaným informáciám vyjadruje rodina, príp. klient – plnoletá fyzická osoba. Nasleduje rozprava všetkých účastníkov (členov odborného tímu), ktorí v diskusii hľadajú možné riešenia situácie. Koordinátor diskusiu moderuje a povzbudzuje najmä členov rodiny, aby sa k návrhom priebežne vyjadrovali. Na záver rozpravy koordinátor zhrnie jej priebeh a navrhnuté riešenia. Rodina má byť s návrhmi uzrozumená. Výstupom je vytvorenie plánu sociálnej práce.[2]

  

Príloha č. 4

 

Štruktúra plánu sociálnej práce

 

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko dieťaťa: Dátum narodenia: Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko): V prípade umiestnenia dieťaťa do zariadenia uviesť dátum o umiestnenia:, názov zariadenia, informácie o súrodencoch

 Anamnéza

Analýza situácie, základné a stručné informácie o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch a vzťahoch

 

Sociálna diagnóza

Pomenovanie sociálneho problému

 

Cieľ

 

Na pláne sociálnej práce participujú (meno, priezvisko a podpis zodpovedného zamestnanca, kontakt- telefón, e-mail)

Úrad: Obec, mesto: Zariadenie na VRS: Akreditovaný subjekt: Iné:

 

Úlohy

Uviesť kto (subjekt) – čo (úloha) - dokedy (termín) vykoná

Plán výkonu výchovného opatrenia (ak bolo uložené výchovné opatrenie)

aké výchovné opatrenie, komu uložené, za akým účelom, ako sa účel naplní (úlohy, kompetencie), zapojenie akreditovaného subjektu

 

Poznámky

 

Plán sociálnej práce bol vypracovaný dňa: 

                                                                                                Príloha č. 5

 

Plán sociálnej práce s plnoletou fyzickou osobou

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko klienta: Dátum narodenia: Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko): Rodinný stav:

 

 Anamnéza

  

Sociálna diagnóza

 

Cieľ

  

Na pláne sociálnej práce participujú (meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, dátum, podpis)

Úrad: Obec, mesto: Akreditovaný subjekt: Iné:

 

Úlohy

  

Plán sociálnej práce bol vypracovaný dňa:    

Príloha č. 6

 

Vyhodnotenie plánu sociálnej práce

 

Identifikačné údaje

Meno a priezvisko dieťaťa: Dátum narodenia: Trvalé bydlisko (prechodné bydlisko):

 

Vyhodnotenie

Obdobie: Vyhodnotenie (stručný opis zmien a posunov, ktoré nastali, zhodnotenie efektívnosti vykonaných opatrení a úloh):    Záver: ponechať pôvodný plán s cieľom a úlohami / vypracovať nový plán

Meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, dátum, podpis:  

---

[1] Manuál k případovým konferencím. 1. vydanie. Praha: Ministerstvo práce a sociálních věcí ČR, 2011.42  s. ISBN 978-80-741-038-9

[2] Matoušek, O. -  Pazlarová, H. 2010. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny. 1. vydanie. Praha: Portál, 2010. 184 s. ISBN 978-80-7367-739-8

rodičia majú právo pri výkone svojich rodičovských práv a povinností požiadať o pomoc orgán SPODaSK, ktorý je príslušný chrániť práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa. Orgán SPODaSK je následne povinný rodičom maloletého dieťaťa túto pomoc poskytnúť a to najmä v rozsahu svojej pôsobnosti. 

ak má orgán SPODaSK poskytnúť sociálne poradenstvo a pomoc, ktorá má byť efektívna a v konečnom dôsledku smerovať k  odstráneniu alebo zmierneniu dôsledkov vzájomných rozporov v  záujmoch medzi rodičmi maloletého dieťaťa, je potrebné  obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie sociálneho poradenstva a pomoci  na konkrétny orgán SPODaSK, v ktorého územnom obvode má  maloleté dieťa obvyklý pobyt alebo, v ktorého  územnom obvode sa maloleté dieťa zdržiava len po určitý čas a riešenie jeho výchovy a výživy neznesie odklad.   

otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý týždeň vo štvrtok od 14.00 hod. do 16.00 hod. v budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Krajský súd Trnava 4CoP/85/2011 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=466742E4-6BD1-4A77-90B9-436CE06E3FAC&PojCislo=83359

Rodiče ukázali na genocidní zločiny https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=oh7_McsYbTs

...překvapení se nekonalo, ten pán co považuje za rovnovážný styk rodičů s dětmi v poměru 78:22% a toleruje zcela podjatý a neprofesionální přístup svých podřízených, mne šikanuje, dle její přímé nadřízené rozhodně podjatý není. A pak jsem se odvolal když jsem chtěl aby udělali něco proti tomu, aby s Tebou Tvoje máma přestala manipulovat. A začal jsem číst a PŘIŠEL ŠOK!!!!!! v pozitivním slova smyslu na 6 stránkách jsou 4 strany, kde ten pán, který mi to poslal vytýká těm co si ze zákona i z nás dělají srandu, že postupovali zcela v rozporu se zákonem, že jejich výklady a závěry jsou zcela chybné, vzal vážně moji znalost zákona i ústavních judikátů, které jsem předložil, vytknul jim, že zdůvodnění zamítnutí mého návrhu je zcela neakceptovatelné a nezdůvodněné, řešil i důkazy, které byly předloženy, že jejich rozhodnutí je nepřezkoumatelné,atd... a vše je na vrcholu podepsáno a překryto větami Odvolávací orgán má za to že - ČINNOST ORGÁNU SOCIÁLNĚ PRÁVNÍ OCHRANY DĚTÍ MUSÍ BÝT VEDENA SNAHOU O MAXIMÁLNÍ MOŽNOU MÍRU OCHRANY ZÁJMŮ A PRÁV NEZLETILÝCH DĚTÍ A ŽE JE TŘEBA VĚNOVAT DŮSLEDNOU POZORNOST VŠEM PODNĚTŮM, KTERÉ BY HOVOŘILY O TOM, ŽE JSOU JAKÝMKOLIV ZPŮSOBEM PORUŠOVÁNA PRÁVA DÍTĚTE NEBO JEHO PRÁVEM CHRÁNĚNÉ ZÁJMY!!! - ODVOLACÍ ÚŘAD MÁ ZA TO, ŽE USNESENÍ JE VYDÁNO V ROZPORU SE ZÁKONEM!!!!!!! A JE ZATÍŽENO DALŠÍMI VADAMI NAPŘ. NEDOSTATEČNÝM ODŮVODNĚNÍM A NEZÁKONNÝM POSTUPEM!!! - USNESENÍ ZRUŠIL A VRÁTIL K DALŠÍMU PROJEDNÁVÁNÍ teď už chápu proč mi ta dáma co mé návrhy zamítla volá 2x týdně, a co je hlavní je prokazatelné, že nejsem kverulant , který si bezdůvodně stěžuje, z čehož se mně jak Tvá máma i sociálka snaží u soudu přímo nebo nepřímo obviňovat. Tímto je vlastně prokázané, že mám smysl pro spravedlnost a právo, že ho znám a nechci nic jiného než aby státní úředníci i Tvoje máma jednali podle zákona. Ten pán co přijal mé odvolání je v tomhle marastu bílá vrána, neboť ani jemu nadřízený orgán Ministerstvo práce a sociálních věcí nedokazal za celou dobu dát svým podřízeným jasně najevo, že zákon je tu od toho, aby se dodržoval! Ono není vůbec jisté, že něčeho zásadního dosáhneme, protože záleží především na Tvé mámě jak se k Tvým právům postaví, ale já získal obrovské zadostiučinění za ten čas energii a probdělé noci studiem zákona. Navíc je tu naděje, že mne už i ta sociálka začne brát vážně. Otázkou však je jak dlouho tuhle podporu budeme od toho pána mít. Teď se bude ještě vyjadřovat k námitce podjatosti na 4 lidi ze sociálky a jsem sám zvědavý jak si s tím poradí, protože napsat, že většina jeho podřízených je na vyhazov, nebude asi jednoduché. Nicméně třeba jim dát alespoň najevo, že zákon obcházet nemohou a že ho musí respektovat stejně jako Tvoje i má zákonná práva !!!! DALŠÍ SVĚTÝLKO V TUNELU SE OBJEVILO!!! Pane děkuji Vám mnohokrát za Vaši odvahu i podporu !!!!!!!!!!!!! Jeden z mnoha tátů zažívající bezpráví na svých dětech i sobě samých!!!

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Ak sa jedná o konania, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, najmä o úprave práv a povinností rodičov voči dieťaťu počas trvania manželstva alebo na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb dieťaťa k obom rodičom, pričom sa zohľadňuje aj možná konfliktnosť rozchodu rodičov pre dieťa, konania samého, ako aj usporiadania vzťahov po jeho skončení. http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/k/ake-ulohy-plni-kolizny-opatrovnik-v-konani-pred-sudom.html?print=1

Analýza rozhodnutí UPSVaR za rok 2012 po mesiacoch  http://www.otcovia.sk/analyza_UPSVaR.html

Dobry den pan Generalny riaditel Ustredia prace, socialnych veci a rodiny, som rodic 4 rocneho dietata. S manzelkou sa bohuzial rozvadzame a uz vyse roka mame dieta v dohodnutej striedavej starostlivosti, ktora zatial funguje vyborne, o com je dokaz aj jeho harmonicky psychicky vyvin, ktory potvrdila aj detska psychologicka pani Eva Smikova. Striedava starostlivost sa urcite neda realizovat na kazde dieta, ale vo velkom mnozstve to mozne je. Dokazom o tom su aj cisla zahranicnych statov. Prosim Vas preto o dorazne podporenie tejto moznosti porozvodovej starostlivosti, kedze sucasne cisla na Slovensku su tragicke a do velkej miery o tom rozhoduju ludia, ktori maju nalezite pravomoci. O tom ze striedavka moze fungugovat takmer bezproblemovo som sam a hlavne moje dieta dokazom. Prajem Vam vela spravnych rozhodnuti pri Vasej praci. S pozdravom rodič.

Nariadenie dochádzania ku psychológovi bude zo strany manipulujúceho rodiča ignorované, sabotované a nebude mať žiaden terapeutický účinok ani praktický účinok. Radím prečítať si Gardnerovu knihu - Terapeutické intervencie u detí so SZR (voľne prístupné na www.ulozto.sk), časť o psychopatii, paranoji atď.. Inak, postup sociálky by mal byť od jemnejších výchovných opatrení cez
prísnejšie až po návrh na zmenu zverenia, čo v praxi nie je realizované (nech len dajú štatistiku, koľko takých návrhov dali alebo vôbec koľko výchovných opatrení vydali za rok na celom SK v takých prípadoch!). Takže postup: predvolanie matky, rozhovor a napomenutie, pokarhanie, pokuta, hrozba zmenou zverenia, návrh zmeny zverenia - toto vôbec neexistuje, iba na papieri (zákon o soc.kuratele).
Ale ja by som na nich tlačil v tomto zmysle.

K uložení výchovného opatření  http://www.iustin.cz/art.asp?art=472 

Se uděluje napomenutí http://www.justicetv.cz/excesy/pdf/napomelit.pdf

Soud potrestal další sociální pracovnici za svou nečinnost si vyslechla podmíněný trest v trvání šesti měsíců s odkladem na rok a půl. „Přestože byla obeznámena se spisem obsahujícím všechny potřebné údaje, zejména že byl vysloven soudní dohled, podcenila situaci, důsledně neplnila své povinnosti, neprováděla potřebné návštěvy, nereagovala ani na zprávy školy“. Za jedenáct měsíců své činnosti do problematické rodiny zavítala jen jedinkrát. „Celý život jsem dělala tuhle práci a nikdo si na mě nikdy nestěžoval. Teď jsem najednou čarodějnice a hydra. Za to, co se stalo, necítím ani žádnou morální zodpovědnost,“ prohlásila. „Zcela rezignovala na činnost orgánu sociální péče. Policie sice trestní oznámení odložila, ale ona měla naopak znásobit své úsilí a rodinu maximálně sledovat, používat všechny své pravomoci. Kdyby razantně zasáhla, nemuselo dojít k tomu, co se stalo,“ řekl soudce.

 

Norma IN-014/2012 je v rozopre s najlepším záujmom dieťaťa. Už len tým, že ako raritnú formu vníma striedavú starostlivosť, a venuje jej osobitný priestor. Osobitný priestor má byť venovaný v internej norme iba forme zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému rodičovi, za akých okolností sa tomu nedá vyhnúť, a ako sa má predísť tomu, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti iba jednému rodičovi (čo má robiť sociálka, aby sa tento najhorší prípad porozvodovej starostlivosti nestal.). Zverenie jednému rodičovi by malo byť výnimočné a odôvodnené.

Zákon č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí § 55 (1) O dětech zařazených v evidenci podle § 54 vede obecní úřad obce s rozšířenou působností spisovou dokumentaci. (2) Spisová dokumentace obsahuje zejména osobní údaje dětí, jejich rodičů, údaje o výchovných poměrech těchto dětí, záznamy o výsledcích šetření v rodině, záznamy o jednání s rodiči nebo jinými osobami, kopie podání soudům a jiným státním orgánům, písemná vyhotovení rozhodnutí soudů, orgánů činných v trestním řízení a správních orgánů. (3) Spisovou dokumentaci mohou tvořit záznamy na technických nosičích dat, mikrografické záznamy, tištěné produkty optického archivačního systému a tištěné nebo fotografické produkty jiné výpočetní techniky místo originálu listiny, podle jehož obsahu byly pořízeny, pokud z povahy věci nevyplývá, že je třeba uchovat originál nebo úředně ověřenou kopii listiny. (4) Kromě spisové dokumentace vede obecní úřad obce s rozšířenou působností i další písemnosti tvořící podklad pro zpracování spisové dokumentace. Tyto písemnosti se nevydávají žádnému orgánu, fyzické nebo právnické osobě. Lze je předložit jen soudu a státnímu zastupitelství v případě, že se údaje v nich obsažené týkají trestního stíhání. (5) Nahlížet do spisové dokumentace vedené o dítěti, nejde-li o část týkající se správního řízení, je oprávněn na základě písemné žádosti pouze rodič dítěte, kterému náleží rodičovská zodpovědnost, nebo jiná osoba odpovědná za výchovu dítěte nebo jejich zástupce na základě písemně udělené plné moci. Nevidomé osobě bude obsah spisové dokumentace přečten a obecní úřad obce s rozšířenou působností umožní na požádání této osoby, aby do spisu nahlížel její doprovod. Rodiče nebo jiné osoby odpovědné za výchovu dítěte nebo jejich zástupce na základě písemně udělené plné moci mají právo při nahlížení do spisové dokumentace činit si z ní výpisy a pořizovat za úhradu kopie spisové dokumentace nebo její části; pro stanovení úhrady za pořízení kopie ze spisové dokumentace platí zvláštní právní předpis.50a) Na nahlížení do spisové dokumentace se nevztahuje zákon o svobodném přístupu k informacím.50b) (6) Údaje obsažené ve spisové dokumentaci týkající se dítěte je obecní úřad obce s rozšířenou působností oprávněn využít pouze v zájmu dítěte při zajišťování sociálně-právní ochrany. Obecní úřad obce s rozšířenou působností do 15 dnů ode dne, kdy rodič nebo osoba odpovědná za výchovu dítěte požádali o nahlédnutí do uvedené spisové dokumentace, a) sdělí, že se rodiči nebo osobě odpovědné za výchovu dítěte umožní nahlédnout do spisové dokumentace, a určí termín k nahlédnutí, v tomto případě se nevydává rozhodnutí, nebo b) rozhodne o odmítnutí písemné žádosti, pokud by to bylo v rozporu se zájmem dítěte nebo pokud lze ze spisové dokumentace zjistit, která fyzická osoba upozornila na skutečnosti uvedené v § 7. (7) Obecní úřad obce s rozšířenou působností je povinen zajistit uložení všech údajů obsažených ve spisové dokumentaci, týkající se a) dítěte, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž došlo k vyřazení dítěte z evidence, b) dítěte, které bylo osvojeno nebo svěřeno do pěstounské péče, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž dítě nabylo zletilosti, c) žadatelů o zprostředkování osvojení nebo pěstounské péče, po dobu 15 let následujících po kalendářním roce, v němž došlo k vyřazení žadatelů z evidence. (8) Pro vedení evidence krajským úřadem podle § 22 a ministerstvem podle § 23 platí ustanovení odstavce 7 obdobně. http://www.nahradnirodina.cz/files/File/zakon_o_SPO_k_1-5-2011.pdf

Dobrý deň pán Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe nášho telefonátu minulý týždeň Vám posielam meno kolíznej opatrovníčky, ktorá sa zúčastnila môjho rozvodového konania dd.mm.rrrr v BA IV v Dúbravke, volá sa Mgr. Jana Tóthová. Pani Tóthová dostala veľmi krátky priestor na tomto pojednávaní, lebo bolo prakticky odročené kvôli nezabezpečenej tlmočníčke zo strany mojej manželky, ale pani Tóthová sa stihla vyjadriť, že moje dieťa X Y má byť zverené do starostlivosti matky po rozvode. Ako sme sa po telefóne zhodli, z jej strany to bolo nekorektné a vysoko neprofesionálne správanie, keďže ma v živote nevidela, nečítala moje vyjadrenie na návrh manželky na rozvod a nešetrila náš prípad návštevou v rodine atď... Prosím Vás o prešetrenie jej stanoviska na danú problematiku. Z akého dôvodu jednala ako jednala... V zápisnici o jej výroku nie je žiadny záznam, ale viem dokázať že sa tak pani Tóthová vyjadrila, a počulo to ďalších 5 osôb vrátane mojej advokátky, sudcu, zapisovateľky a manželky a jej advokáta. Ďakujem vopred a verím v prospech aj ďalších ľudí, že daná pracovníčka si dá v budúcnosti väčší pozor na svoje stanoviská k súdnym sporom. S pozdravom, rodič.

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť

Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Striedavú starostlivosť ponúknu rozvedeným ako prvú možnosť http://www.ta3.com/clanok/10791/striedavu-starostlivost-ponuknu-rozvedenym-ako-prvu-moznost.html

Názov normy:

Druh normy:

Účel normy:

Oblasť platnosti:

Vzťah k　už vydaným interným normám Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:

Prílohy

vzor č. 1

1. Titulná strana

Obsah a štruktúra internej normy

Zásady práce s internými normami v　pôsobnosti