Dňa 31.8.2018 Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len "MS SR") zverejnilo časť Správy o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých vypracovanej na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len "Výboru NR SR") č. 92 zo dňa 16.5.2018 pod názvom Ministerstvo spravodlivosti analyzovalo úspešnosť výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2388

Výkony rozhodnutí súdov v Slovenskej republike možno považovať globálne za neuspokojivé (6 %).

Rodiny s ľútosťou konštatujú, že tzv. informatívne pojednávania (výsluchy) súdy nevyužívajú v dostatočnej miere. Sudkyne a sudcovia naďalej vytvárajú „umelo“ spory medzi rodičmi a ich deťmi, nechodia za deťmi do ich prirodzeného prostredia a s dieťaťom, o ktorom rozhodujú sa často ani nikdy osobne nestretnú. Sudkyne a sudcovia tiež nekooperujú ani s odborníkmi. Tieto faktory označujú rodiny za veľký problém v konaniach štátu o veciach maloletých detí a ich rodičov.

MS SR bagatelizuje počet konaní o výkone súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Štatistická ročenka za rok 2017 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Informacie/Analytick%C3%A9%20centrum/-%C5%A0tatistick%C3%A1-ro%C4%8Denka-2017.aspx uvádza 21 327 vecí starostlivosti o maloletých, ktoré sa týkali 61 807 práv týkajúcich sa rodičovských práv a povinností. Patria sem konania o výchovných opatreniach, o zásahoch do rodičovských práv, schválení dôležitých úkonov za maloleté dieťa, o styku rodičov s deťmi, konania o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov, o ustanovenie kolízneho opatrovníka a majetkového opatrovníka, konania o stanovení výživného, náhradnej starostlivosti, určenia rodičovstva a osvojenia.

Občanom umožňuje jednoduchý a prehľadný prístup k štatistickým údajom rezortu spravodlivosti modul Poskytovanie informácií zo súdnej a justičnej štatistiky – štatistické údaje súdov, Ministerstva spravodlivosti SR a organizácií v jeho pôsobnosti https://obcan.justice.sk/statistika/

Podľa štatistického balíčka Štatistiky konaní maloletých

https://obcan.justice.sk/statistika/report/16/tabulka za roky 2010 až 2016 sa počet vybavených vecí súdmi znížil z 47 982 v roku 2010 na 31 854 v roku 2016.

https://obcan.justice.sk/statistika/report/16/graf?H4sIAAAAAAAAAJ2VTXPaMBCG_4vOtANJ2wO3NGkvLbGnBA7NcNja27FqITH6msEZ_ntlExEZW9jhYrOrd5dnVyv5heR0i1xRwRWZv5AHVpXwQ3DgFGqbwxbJvO2ekJ1QVLsQt_KUpM6BHP4wzMn8LzCFE1JQlCAz97qQlRvGJkQhw0xjvgZmavUzeQ7lm4_n5uzD7XZDNofDYUIepClSCRaSEPbN2UL9-e37U8iqpelB7ckYBz2Ja8zQSIUVDDnFVQVWUtQL4BUypa3YOIYLkYmy4l8dOaBLhTQZp5nLmOxAS2GPxkDYL5HTTFhVYuO6c6CUc6E0HQh8hEJCzmGpQTo5o9Y9B2IWyMVd6sqvLFWlWABzTdFYDEGu9xW1fKgDK5nVffIVaQt-LBaYU8haE3xyXRyJ_vHtpotOhJc2xZ9-fsXKlWT3nu_RzUQhLGhkAWLovYKyN2kUNFA3mxtaicbMozbdbXXSe65A7CSL4r0q_cAeG9ocIQrLnWDG8y31vlzem7yiXJiAsu2_gjWSOErc0jvac3vWTPOQaurrWittdqkUpZGghQw3oLN0RXXx9NECz0Pqc9p1Hcscpz0V-7s-J1qU3Q_P-coVpUaTRys9i3CkXU8qco7aF3APalUKXt9HPV_PvtX3f0RdlhHsPf_laJ3XPW-ms5tmewZEt2NE0zGi2RjRlzGiT2NEn_1-JEuTBxvQmO_veDtLtOW1rL41j6-1Ql2-3vSHw38kxIMIYAkAAA

Počet vybavených rodičovských práv a povinností súdmi sa znížil z 19 315 v roku 2010 na 14 162 v roku 2016.

https://obcan.justice.sk/statistika/report/16/graf?H4sIAAAAAAAAAJ2VSU_DMBCF_4vPBbVsh95YLyyNKPQA6mFIBtWKa1deIjUo_x0nxcVZXEIuTef5ZfI9T5YvktA1ckUFV2T6RW5YnsK94MAplDWHNZJpXR6RjVBU21PsyssssgJy-GCYkOknMIUjsqIoQcb2cKArN4yNiEKGscZkAcyU7nfy7tuXx81ycnS6XpJlURQjciPNKpKQwcyH_RVrqA-3dy8-q5amA7WjYxh0by4x_WKhUKfbpb3cAdOzSGgsMpViJV1GIqOcC6Wpy_eICYW4Noq9dDBb9xza7YLRnNVien-vMF9s82zr-J4gkyuRgUbmIfrqAMrOpkFQz20B69VMY-xQq82u7aRTBiC2mgXxfpxu2rsNBZ4jozDfCGYc31xv0_m1SXLKhfEo6_oA1kDjIHHNb2mb9aS6q_9yjV2uhdJmE0mRGglaSH8AraUB6cLtgwGbp1SPa0vaxezn3Yd9K58TLdL2G7S5MiBqsHkwaeMMS9pWIpFw1C7ANajXVPAY7WI7RNfq_78GtksP9o5rWVqr2t-T8eSkGs8fptM-pnEf06SP6aKP6ayP6dzNYzY3iTeAqvz_jte7BLe8tJVvzd3BfcJKkKL4BoNK05YpCAAA  

Podľa doplnenia správy MS SR bolo za polovicu roku 2018 z doručených návrhov na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí rozhodnuté v 120 % prípadov a k samotnému nariadeniu výkonu súdneho rozhodnutia nedošlo v 56 % prípadov (inak skončilo 76 % prípadov) a ku polovici roku 2018 zostalo na okresných súdoch v predmetnej agende alarmujúcich 209 % nerozhodnutých vecí z polročného nápadu návrhov na súdy.

Podľa MS SR bolo v roku 2017 z doručených návrhov na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nerozhodnuté v 5 % prípadov. K samotnému nariadeniu výkonu súdneho rozhodnutia nedošlo až v 79 % prípadov a „inak“ skončilo alarmujúcich 75 % prípadov. Ku koncu roku 2017 zostalo na okresných súdoch v predmetnej agende 131 % nerozhodnutých vecí z ročného nápadu návrhov na súdy.

V roku 2016 bolo z celkovo doručených návrhov na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nerozhodnuté v 1 % prípadov. K samotnému nariadeniu výkonu súdneho rozhodnutia nedošlo v 20 % prípadov a „inak“ skončilo 80 % prípadov. Ku koncu roku 2016 zostalo na okresných súdoch v predmetnej agende 115 % nerozhodnutých vecí.

rok                                                      2016                2017                2018

Doručené súdu                                    629                  571                  333

Rozhodnuté súdom                             626                  545                  399

Nariadené súdom                                123                  119                  147

Inak skončené súdom                          503                  426                  252

Zostalo súdom nerozhodnuté              724                  747                  696

Vykonané súdom                                   31   nezverejnené  nezverejnené

Medziročný nárast nerozhodnutých vecí v rokoch 2016 a 2017 je závratných 16 % (zo 115 % na 131 %).

Rodičia, ktorí boli v konaní súdu o výkon súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých oprávnení, poskytli poznatky o problematike, z ktorých sa zistilo:

Na prípady skončené na súde „inak“ ako nariadením úspešného výkonu súdneho rozhodnutia má podľa MS SR údajne vplyv dobrovoľné podrobenie sa rozhodnutiu súdu, zistenie dôvodov nerešpektovania súdneho rozhodnutia, tzv. informatívne súdne pojednávanie (výsluchy), súčinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, účasť rodičov na mediácii a účasť rodičov a dieťaťa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve na základe neodkladného opatrenia súdu. Príslušné štatistiky o tom však MS SR nevedie a zatajuje, že prieťahy súdov v konaniach spôsobujú dosiahnutie plnoletosti dieťaťa!!!

Súdy uvádzajú, že vo viacerých prípadoch sa súdne konanie zastavilo stiahnutím návrhu na výkon súdneho rozhodnutia. Rodiny negatívne hodnotia, že konanie súdu vo veciach starostlivosti o maloletých trvalo v roku 2017 v priemere 8,3 mesiaca. Na porovnanie s rokom 2016 sa priemerná dĺžka konania predĺžila o neprijateľných ďalších 8 %, čo rodiny vnímajú ako nevhodné a znižujúce možnú úspešnosť dobrovoľného rešpektovania výkonu súdneho rozhodnutia. Okresné súdy v obvode Krajského súdu v Bratislave konali priemerne nepochopiteľných 12 mesiacov. Je teda možné konštatovať, že súdy v SR zasahujú do citlivých rodinných a vzťahových väzieb rodičov a ich detí tak, že svojím postupom porušujú základné právo detí a ich rodičov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdy tak konajú neprimerane a v takej miere, ktorou porušujú základné práva detí a ich rodičov. Rodiny sú vďaka pomalosti súdov brutálne poškodzované aj v práve na súkromný a rodinný život. Oneskorené intervencie súdov do medziľudských a rodinných vzťahov častokrát spôsobujú rodinám neriešiteľné komplikácie, čím  súdy spôsobujú také narušenie rodinných vzťahov, ktoré už v budúcnosti nejde „napraviť“. Rozhodnutia súdov sa pre účastníkov konania často stávajú zdrapom papiera, ktorý SR prostredníctvom súdov nedokáže ani len (v primeranej lehote) vymôcť. Správa o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých, ktorú MS SR vypracovalo na základe uznesenia Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny č. 92 zo dňa 16.5.2018 a ktorej znenie doručilo výboru NR SR dňa 30.8.2018 dokazuje maximálnu neúspešnosť súdov. Tým vyvoláva aj obrovskú nespokojnosť oprávnených rodičov, ktorých súd de facto absolútne vylučuje z výchovy svojich detí a sadisticky im ničí už predtým vytvorený vzťah dieťa – rodič. Znovu vytvoriť alebo obnoviť tento vzťah však súdy v SR vôbec nezvládajú. Preto deti a ich rodičia očakávajú, že NR SR zohľadní tu uvedené závažné skutočnosti. Rodičia aj deti tiež očakávajú, že NR SR vytvorí a schváli takú zmenu legislatívy, ktorá nebude deťom spôsobovať úplný zánik vzťahu dieťa - rodič a napr. následné vydedenie (§ 469a občianskeho zákonníka), či nemožnosť priznať výživné (§ 75 ods. 2 zákona o rodine).

Podľa http://www.justice.gov.sk/stat/statr.htm v rokoch 1999, 2000, 2001 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016 bola rýchlosť konania súdu vo veciach starostlivosti o maloletých priemerne 6,3; 6,9; neuvedené; 7,7; 8,4; 9,0; 8,1; 8,1; 7,7; 6,9; 6,3; 6,5; 6,2; 6,1; 6,4; 7,0; 7,2 a 7,7 mesiacov. Poznamenávame, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") akceptuje dĺžku týchto konaní maximálne 3 až 6 mesiacov.

Podľa toho istého zdroja bola súdom v rokoch 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 určená priemerná výška výživného v Sk vo výške 683; 752; 840; 1 092; 1 152; 1 213; 1 292; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené; neuvedené.

Od 1.7.2016 Vyhláška MS SR č. 207/2016 Z. z. z 27.7.2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "vyhláška"), vniesla do konania súdov obrovskú právnu neistotu pokiaľ ide o vzťah dieťa – rodič zavedením „ospravedlniteľných dôvodov pre povinného rodiča“. Vďaka tomu sa vzťah dieťa - rodič nemôže udržať a ani znovu vytvoriť. Rodiny avizujú, že táto vyhláška v negatívnom zmysle narúša rodinný život dieťaťa a jeho rodiča, nakoľko zhoršila prax súdov a vniesla do súdnych konaní na jednej strane princíp nespravodlivosti konania a na druhej strane aj nedosahovania blaha dieťaťa. Na súdoch masívne dochádza k automatickým prieťahom v súdnom konaní, kedy súdy neprimerane dlho zisťujú, či sa povinný rodič musí podrobiť právoplatnému rozhodnutiu súdu. Na tyranský postup povinného rodiča sa v súdnom konaní vo väčšine vôbec nepoužívajú nástroje represie (výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ukladanie pokút a zastavenie výplaty rodičovského príspevku). MS SR svojou vyhláškou prinútilo súdy prezumovať, že oprávnený rodič na výkon súdneho rozhodnutia má rezignovať a nerešpektovanie titulu zo strany povinného rodiča je „ospravedlniteľné a nepostihnuteľné“. MS SR a súdy tým zabíjajú posledný klinec do rakvy akéhokoľvek vzťahu dieťa – rodič. Súdy sa na návod MS SR  uspokojujú s tvrdeniami povinného rodiča, že oprávnený rodič sa pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia súdu správa inak ako povinný rodič a preto sa povinný rodič nemusí podrobiť rozhodnutiu súdu. Súdy tak vôbec neuskutočňujú výkony súdnych  rozhodnutí. MS SR prikazuje súdom nevyžadovať od povinného rodiča plnenie súdom stanovenej povinnosti, aj keď o nej rozhodol ten istý súd. Tento postup sa úplne vymyká z logiky a odporuje princípu právnej istoty. MS SR ustanovilo súdom odôvodňovať nepodrobenie sa súdnemu rozhodnutiu povinným rodičom tým, že všetko zapríčiňuje oprávnený rodič, aj keď ten je od vlastného dieťaťa dlhodobo izolovaný. Tým je oprávnený rodič v podstate týraný povinným rodičom a nemá akúkoľvek možnosť vychovávať svoje dieťa. Povinný rodič sa súdnemu rozhodnutiu podrobiť nemusí.

MS SR prekladá do slovenského jazyka a zverejňuje len účelovo vybranú judikatúru ESĽP. Podľa takto pokrivene interpretovanej a účelovo vyberanej judikatúry, netreba podľa MS SR vôbec zachovať vzťah rodič – dieťa, ale treba všemožne zabrániť, aby dieťa žilo s obidvomi rodičmi. V styku druhého rodiča s dieťaťom sa má podľa MS SR všemožne aktívne brániť a dieťa (aj za cenu jeho psychiatrizácie) manipulovať tak, aby akýkoľvek styk s druhou polovicou jeho rodiny a rodičom postupne začalo aktívne odmietať. Osobitne zvrátený je tento aspekt v prípadoch, ak je dieťa rodičovi unesené, dlhodobo izolované od polovice rodiny a citovo vydierané. Následkom je potom to, že dieťa začne odmietať svojho rodiča pre malicherné dôvody, preberané od rodiča – únoscu, ktorý obludne manipuluje okolie i dieťa. Rodič - únosca sa tak snaží vzbudiť dojem, že za únos a izoláciu nemôže tyran a že všetko zapríčiňuje svojim správaním len ten rodič, ktorému je znemožnený akýkoľvek kontakt so svojim dieťaťom. Takto od dieťaťa izolovaný rodič sa údajne vždy v minulosti, súčasnosti a určite aj v budúcnosti správal, správa a bude správať vo vzťahu k dieťaťu nevhodne a neempaticky. Podľa ESĽP je použitie donucovacích opatrení voči oprávnenému rodičovi v takýchto prípadoch kontraproduktívne. Dôvodom  pritom je, že izolácia dieťaťa od oprávneného rodiča a od druhej polovice jeho rodiny neempatickým povinným rodičom ako aj nevhodná manipulácia a izolácia dieťaťa povinným rodičom majú za následok degradáciu vzťahu medzi dieťaťom a takto izolovaným, ohováraným a týraným rodičom. Ten je vo veci výkonu súdneho rozhodnutia oprávneným, avšak naopak povinný rodič nemusí súdne rozhodnutie aj s podporou MS SR a vykonávacieho súdu (často je to ten istý súd, ktorý rozhodol vo veci maloletého) nikdy a v ničom dodržiavať.

Rodiny akceptujú výklad ustanovenia § 3 ods. 2 vyhlášky o ospravedlniteľných dôvodoch len vo vzťahu k alkoholickému opojeniu rodiča a s výhradou nahradenia styku v náhradnom termíne. Rovnako je rozumne možné za ospravedlniteľné dôvody pokladať aj kalamitu, neriešiteľnú dopravnú situáciu, hospitalizáciu, havarijné pracovné povinnosti. Zo súdnej praxe je známe, že všetko tu uvedené sa dá riešiť aj inak a nie tým, že MS SR vnucuje súdom zavádzanie právne aj ľudsky neprijateľného, vágneho a oprávnenými rodičmi odmietaného „ospravedlniteľného dôvodu pre povinného rodiča“. Je mnoho prípadov, kedy súd zistí, že v rámci konania o výkone súdneho rozhodnutia o styku sa maloleté dieťa odmieta podrobiť  súdnemu rozhodnutiu a napriek výchovnému pôsobeniu povinného rodiča sa s oprávneným rodičom nestretáva a že túto nechuť maloletého stretávať sa s oprávneným rodičom nie je povinný rodič schopný svojou výchovou dieťaťa zmeniť. Avšak nemožno prenášať vinu za taký stav na osobu týraného oprávneného rodiča, ktorý nemá nijakú možnosť výchovne pôsobiť na svoje dieťa a je od neho úplne izolovaný. Ak niektorý rodič v minulosti zanedbával svoj vzťah k dieťaťu a v súčasnosti aj do budúcna má záujem stretávať sa s dieťaťom, kontaktovať ho, prejavovať oň záujem, vykonávať svoje rodičovské práva a aj inak zabezpečovať výchovu dieťaťa, je úlohou štátu pomôcť dieťaťu a jeho rodičovi v obnove ich vzťahu a nie natrvalo poškodiť dieťa a jeho rodinu. Súd má prihliadať na slobodný názor dieťaťa a nie poškodzovať dieťa tým, že mu dáva (s požehnaním MS SR) moc rozhodovať o dospelých (učitelia, lekári, vychovávatelia...), hlavne o svojich rodičoch a starých rodičoch. Ani zamestnancom MS SR a súdov by sa určite nepáčilo, keby rodina dala svojmu maloletému dieťaťu moc rozhodnúť o ich pracovnoprávnych vzťahoch tým, že im plat zníži na polovicu, alebo bude dieťa zamestnancov MS SR a súdov nútiť pracovať bez nároku na odmenu za vykonanú prácu úplne bezplatne.

Rodiny sa domnievajú, že odborná pomoc pre rodičov a dieťa (psychologické poradenstvo, prijatie rodičovskej dohody ohľadne stretávania v širšom rozsahu ako v rozhodnutí súdu, ktoré sa má vykonať) sa má poskytovať ešte pred vynesením rozhodnutia súdu vo veciach maloletých a nie až pri vymáhaní tohoto súdneho rozhodnutia. Taktiež by súd mal zadovažovať dôkazy pri rozhodovaní vo veciach maloletých a nie až pri vymáhaní tohoto súdneho rozhodnutia. Rovnako aj tzv. ospravedlniteľné dôvody, keďže neexistujú ani v konaní vo veciach maloletých, by podobne nemali existovať ani pri výkone takéhoto súdneho rozhodnutia. Tým totiž súd len preukazuje, že v predchádzajúcom konaní rozhodol zle a že v konaní o jeho súdnom výkone sám súd spochybňuje svoje predošlé rozhodnutie, vnáša právnu neistotu až chaos do svojho predchádzajúceho snaženia a že tak sám súd svojím chaotickým rozhodovaním resp. konaním vytvára rodinným vzťahom neodstrániteľné prekážky. Odborné metódy práce nepatria do sféry práva; preto, ak súd v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom v konaní vo veciach maloletých nebol schopný zistiť a odstrániť problémy medzi rodičmi pred vydaním súdneho rozhodnutia a neponúkol rodine ani odbornú pomoc, pri výkone súdneho rozhodnutia už je neskoro naprávať toto zlé súdne rozhodnutie. Rovnako zlé, nesprávne a protiprávne je aj podporovať povinného rodiča (aj na popud MS SR) v páchaní zla pre dieťa a oprávnenému rodičovi (napriek platnému rozhodnutiu súdu) neumožňovať výkon súdneho rozhodnutia, či realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti. Nie pri výkone súdneho rozhodnutia, ale už pri vydávaní súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých má súd zabezpečiť rodičom odbornú pomoc. Ak totiž súd vydá zlé súdne rozhodnutie, ťažko možno očakávať, že ten istý súd ho v ďalšom súdnom konaní vymôže. Navyše rastie riziko že samotný súd takým konaním smeruje rodičov do ďalšieho a prehlbujúceho sa konfliktu, že tak pomáha vytvárať nové rodičovské problémy s tolerovaním prenášania svojich nedoriešených záležitostí za strany  povinného rodiča na svoje dieťa. V náročnejších prípadoch má súd už pred vydaním rozhodnutia vo veciach maloletých uložiť výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti rodiny podrobiť sa poradenstvu u psychológa a nie nariaďovať výchovné opatrenie až pri nariadení výkonu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v konaní súdu o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých.

Rodiny žiadajú MS SR a súdy, aby dieťa ako plnohodnotného účastníka konania akceptovali už pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých. Dieťa nie je „objekt“ súdneho konania, ale jeho subjekt - účastník konania. Dieťa a jeho názor nemožno brať do úvahy až v konaní o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých, kedy je už dieťa zmanipulované únoscom a dlhodobou izoláciou od polovice rodiny a kedy je citovo vydierané povinným rodičom - únoscom. Jeho slobodný názor teda dieťa už v danom momente konania nie je schopné formulovať a ani už nie je schopné slobodne vyjadriť svoju vlastnú vôľu.

Rodiny so školopovinnými deťmi udávajú, že vôľa maloletého napr. pri školskej dochádzke nemá veľký význam a tiež v tomto prípade nejde o individuálnu situáciu každého školopovinného dieťaťa. Podobne to má byť aj pri rozhodnutiach súdu vo veciach maloletých a stretávaní sa dieťaťa s rodičmi. Rodiny prízvukujú, že otázka relevancie vôle maloletého v otázkach jeho zdravia, stravovania a školstva nezávisí len od rozumovej vyspelosti dieťaťa, ale aj výchovného pôsobenia rodičov a vychovávateľov. V záujme blaha dieťaťa je tak nutné zabrániť, aby sa dieťa nedostalo na šikmú plochu a nepovažovalo drogy a odmietanie rodiča za niečo správne, zdravý spôsob života a úctu k rodičom za nesprávne a aby dieťa porozumelo aj dôsledkom. Napr. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a pod. Rodiny uvádzajú, že je nemysliteľné, aby u dieťaťa nad 12 rokov nebolo v zásade možné realizovať povinnú školskú dochádzku za predpokladu, že toto dieťa prejaví vôľu nenavštevovať školu a rodine je zo správania dieťaťa, ktoré vychováva zrejmé, že by u dieťaťa narazila na odpor v prípade, že by sa rozhodla pristúpiť k plneniu povinnej školskej dochádzky. Preto sa MS SR zásadne mýli a koná nesprávne, ak podporuje súdy v slepom rešpektovaní „prejavenej a autenticky zistenej vôle“ maloletého dieťaťa nenavštevovať školu a nevzdelávať sa. Realizovanie povinnej školskej dochádzky proti vôli samotného dieťaťa by podľa tejto logiky a postupu MS SR a súdov bolo právne neudržateľné.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rodiny odmietajú, aby MS SR a súdy rozhodli, že vek plnoletosti a zodpovednosti rodiča za dieťa nebude 18 rokov, ale bude oscilovať podľa ľubovôle MS SR a súdu v rozpätí 10 až 15 rokov. Je nutné poznamenať, že štát poskytuje rodičom prídavok na dieťa až do veku 26 rokov, no povinnosť vyživovať dieťa majú rodičia vo veku dieťaťa aj v rozpätí 10 až 18 rokov. Inak by tomu nemalo byť ani pri súdnom výkone rozhodnutia súdu vo veciach maloletých.

Rodiny avizujú, že úspešný priebeh súdneho odňatia dieťaťa spočíva pri faktickom odňatí dieťaťa hlavne na okolnosti, ako výchovne na dieťa pôsobí povinný rodič. Rodiny potvrdzujú, že bez asistencie psychiatra povinný rodič pri samotnej realizácii výkonu súdneho rozhodnutia iba vyhrocuje situáciu. V týchto situáciách je prospešné izolovať povinného rodiča od dieťaťa a napr. výkon súdneho rozhodnutia vykonávať v školskom zariadení, bez prítomnosti povinného rodiča. Rodiny sú si vedomé aj upozornení detských psychológov, špeciálnych pedagógov, či pedopsychiatrov, poukazujúcich na to, že izolácia dieťaťa od druhého rodiča môže mať ďalekosiahle nepriaznivé následky na psychické prežívanie dieťaťa, ktoré sa nadôvažok môžu prejaviť až v budúcnosti.

Z praxe avizujú rodiny, lekári a školy prípady, kedy sa u dieťaťa následky izolácie od druhej polovice rodiny prejavujú bezprostredne, kedy si psychický stav dieťaťa vynucuje napr. návštevu lekára a v budúcnosti sa zase prejavujú na správaní dieťaťa voči rodičovi, ktorý bránil dieťaťu stretávať sa s druhou polovicou rodiny. Rodiny prízvukujú, že MS SR neprekladá verejnosti ani súdom všetku judikatúru z ESĽP. Na rozdiel od ČR, občania SR nemajú prístup ani k prekladom rozhodnutí ESĽP vo veciach našich občanov proti SR. Podľa našich zákonov, MS SR ani súdy neskúmajú odôvodnenosť výkonu súdom stanoveného práva styku v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije a v prípade, keď rodič, s ktorým dieťa žije, citovým vydieraním dieťaťa bráni styku druhého rodiča s dieťaťom.

Rodiny očakávajú, že SR zabezpečí oprávneným rodičom odbornú pomoc na uľahčenie situácie, keď ani súd nie je schopný úspešne zabezpečiť výkon svojho súdneho rozhodnutia a kedy je tento rodič  dlhodobo týraný zo strany povinného rodiča izoláciou od svojho dieťaťa a neumožňovaním žiadneho osobného, ba ani telefonického kontaktu, či kontaktu prostredníctvom Skype, FB, mailom, Messenger. atď.

Ako negatívum v tak komplikovanej a dynamickej situácii akou je situácia faktického súdneho odňatia dieťaťa je potrebné uviesť, že rodiny avizujú neochotu SR pomáhať oprávneným rodičom prostredníctvom výcviku na zvládanie záťažových situácií v konaní a rozhodovaní súdov vo veciach maloletých detí. Rodinám nezabezpečuje vzdelávanie v tomto smere žiadna inštitúcia SR. Cieľom vzdelávania rodičov by malo byť predovšetkým to, aby si rodičia osvojili vedomosti o prejavoch správania detí, s ohľadom na emočné reakcie v súvislosti s napr. vekom dieťaťa a aktuálnou situáciou dieťaťa. Cieľom tohto vzdelávania je, aby si rodičia rozvinuli zručnosti konštruktívnej komunikácie s dieťaťom a s ďalšími účastníkmi výkonu súdneho rozhodnutia (sudkyne, vyššie súdne úradníčky, povinný, iné fyzické osoby) v závislosti od veku dieťaťa, aktuálnej situácie atď. výkonu rozhodnutia, prípadne zručnosti potrebné na identifikáciu a objektívne posúdenie možného vzniku posttraumatickej stresovej reakcie u jednotlivých účastníkov výkonu súdneho rozhodnutia (dieťa, sudkyňa, vyššia súdna úradníčka, povinný, iné fyzické osoby). Rodiny majú záujem sa na výcviku zúčastňovať spoločne aj s rodinnými príslušníkmi, rodinnou komunitou a so zamestnancami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, sudkyňami a vyššími súdnymi úradníčkami a získať tak zručnosti pri zabezpečení výkonu súdneho rozhodnutia v prospech oprávneného rodiča.

Pri samotnom súdnom odňatí maloletého dieťaťa vyvoláva opätovne konflikty povinný rodič a jeho rodinní príslušníci na mieste súdneho odňatia s cieľom dočasne fakticky prerušiť uskutočňovanie výkonu súdneho rozhodnutia s cieľom, aby sa súd viac už nepokúšal uskutočniť výkon svojho súdneho rozhodnutia.

V praxi nastáva aj rušenie resp. marenie styku dieťaťa s oprávneným rodičom zo strany manžela alebo kohabitačného partnera povinného rodiča, ktorý nie je rodičom dieťaťa. Povinný rodič si často nezákonne vynucuje sprevádzaný styk, pri ktorom sa snaží fotograficky priebeh styku zdokumentovať a negatívne vplývať na dieťa počas jeho stretnutia s oprávneným rodičom. Rodiny poznamenávajú, že pri styku dieťaťa s oprávneným rodičom nemá právo byť prítomný aj povinný rodič a že ten nemá právo prešetrovať realizáciu styku oprávneného rodiča.

Medzi veľké problémy patrí nerešpektovanie súdnej moci zo strany médií a s tým súvisiace vyhrotené a nebezpečné mediálne kampane proti oprávnenému rodičovi a osobám, ktoré zabezpečujú uskutočnenie výkonu súdneho rozhodnutia. Medzi nežiadúce vplyvy patrí aj vytváranie kritickej mienky verejnosti médiami na spôsob a nevyhnutnosť uskutočnenia výkonu súdneho rozhodnutia na podnet povinného rodiča a bez možnosti vyjadrenia oprávneného rodiča.

Rodiny dlhodobo avizujú problém spolupracujúcich štátnych inštitúcií mimo služobnej doby ich zamestnancov (víkend, cez pracovný deň večer).

Rodiny považujú za najrizikovejšie prostredie na výkon súdneho rozhodnutia domácnosť povinného rodiča a v prípade prítomnosti povinného rodiča pri výkone súdneho rozhodnutia aj školu.

Rodiny kriticky vnímajú nadužívanie inštitútu odkladu výkonu súdneho rozhodnutia. Rodiny avizujú v tejto súvislosti, že súdne odňatie dieťaťa povinnému rodičovi je sprevádzané takmer vždy komplikáciami vedúcimi k neúspešnosti, resp. zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia. Tieto komplikácie spočívajú v obštrukciách spôsobených povinným rodičom, ako aj  tým, že dieťa sa nútenému výkonu súdneho rozhodnutia zvyčajne prirodzene bráni. Je pochopiteľné, že pre dieťa  ide o neštandardnú situáciu, v ktorej sa zrazu ocitlo, za prítomnosti preň cudzích ľudí (a zvyčajne i za asistencie polície); navyše, povinný rodič zvyčajne k príprave dieťaťa na jeho odňatie súdom nijako pozitívne neprispieva. Rodiny poukazujú, že cieľom má byť zabezpečenie okamžitého konania súdu a výnimočnej rýchlosti súdu do vydania súdneho rozhodnutia, a preto by sa mal súd riadiť osobitným režimom reflektujúcim osobitnú rýchlosť konania. Sudcovi, ktorý výkon súdneho rozhodnutia realizuje, by tak malo byť umožnené konať rýchlo, pružne, bez potreby prihliadať na zdĺhavý procesný postup, vyzývať na dobrovoľné plnenie a pod. Rodiny prízvukujú a navrhujú MS SR, aby bola prijatá taká legislatívna úprava, ktorá možnosť odkladu výkonu súdneho rozhodnutia v konaniach vo veci maloletých vylúči, nakoľko odklad výkonu súdneho rozhodnutia je nezlučiteľný s cieľom oprávneného rodiča, ale aj najlepšími záujmami dieťaťa a jeho blahom.

Rodiny uvádzajú, že inštitút odkladu výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 389 Civilného mimosporového poriadku by sa nemal vôbec používať vzhľadom k tomu, že právo na styk dieťaťa s rodičom je súčasťou rodičovských práv a povinný rodič svojim spôsobom výchovy dieťaťa a vynútením si výkonu súdneho rozhodnutia často ohrozuje život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa.

Rodiny od správy o úspešnosti výkonu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých očakávali zo strany MS SR úplnosť a záruku presnosti. Bohužiaľ, MS SR znova v rozpore so správou OSN  nedalo občianskym združeniam možnosť participovať na správe, ani sa k správe vypracovanej MS SR vyjadriť. Podľa názoru rodín, MS SR často nedodržiava princípy právneho štátu a často zasahuje do procesného postupu a rozhodovacej právomoci súdov tým, že priamo „školí“ nielen sudkyne a sudcov, ale aj vyššie súdne úradníčky a úradníkov, kolízne opatrovníčky, právnikov, znalcov, psychológov a členov občianskych združení ( ďalej len "OZ" ), ktoré vykonávajú výchovné opatrenia...

Je tiež absurdné, že sa neustále opakujú nesprávne procesné postupy (vypočúvanie maloletých samosudkyňami bez obrazového a zvukového záznamu a vyhotovenia zápisnice ); že sa v mene SR opakovane vydávajú nesprávne a nezákonné súdne rozhodnutia (zákaz styku rodiča s dieťaťom, namiesto zákazu styku dieťaťa s rodičom). Súdy pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov nerešpektujú právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a neprihliadajú na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súdy nedbajú na rešpektovanie  práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. MS SR kryje pochybné sudkyne tým, že minister nepodáva návrhy na začatie disciplinárneho konania voči tým, ktorí z pozície moci na súdoch rozhodujú v mene SR tak, že porušujú základný princíp, ktorý vo svojej vedeckej práci už dávno definovala Svetlana Ficová!

Rodiny upozorňujú, že MS SR na svojom webovom sídle nezverejňuje najdôležitejšie súdne rozhodnutia a v súčasnosti sú súdne rozhodnutia a postupy súdov (usmerňované MS SR) pre rodiny bez akejkoľvek právnej istoty. Zásada sudcovskej nezávislosti a nestrannosti je zneužívaná sudkyňami a sudcami a nedodržiavaná zamestnancami MS SR aj preto, že je znefunkčnené ich trestné stíhanie pri porušení zákona, pri rozhodovaní v prospech jednej strany, pri nespravodlivom konaní, pri zapríčinení zbytočných prieťahov a pod. Rodiny sa domnievajú, že MS SR prislúcha právomoc kontrolovať a sankcionovať súdnych znalcov; právomoc podávať návrhy na disciplinárne konania sudcov a právomoc zabezpečiť, aby ani zamestnanec MS SR M. P. neovplyvňoval rozhodnutia súdov a pod rúškom ESĽP ich nepreskúmaval, nerevidoval, neposudzoval, nerušil a svoje osobné názory vo veci PAS nezákonne nevydával za oficiálny názor MS SR.

Oprávnení rodičia majú často súdom určené likvidačné výživné (s vedomím MS SR), pričom fakticky nemôžu vykonávať svoje zamestnanie a zabezpečiť si tak dostatočný zárobok pre svoje dieťa, lebo im je štátom (kontraproduktívne) zadržaný vodičský preukaz, potrebný pre výkon zamestnania. Ešte horšia je situácia, kedy sú dokonca rodičia uväznení bez možnosti vykonávať svoje zamestnanie: aj v prípade, že im ZVJS zabezpečí zamestnanie, tak nie s platom podobným, ako dosahovali na slobode. Likvidačné výživné, spolu so znemožnením primeraného zárobku zo strany štátu a so zadržaním vodičského preukazu však nie sú zohľadnené a nezapočítavajú sa pri rozhodovaní Centra právnej pomoci o žiadosti o bezplatnú právnu pomoc. Títo rodičia tak nemajú z čoho platiť právnika (ani súdom určené výživné) a štát im napriek hmotnej núdzi nezabezpečuje bezplatnú právnu pomoc. Preto títo rodičia často ani nemôžu využiť konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch, resp. Ústavný súd SR v rámci konania o ústavnej sťažnosti, lebo štát pre ne určil povinné právne zastúpenie, ktoré títo rodičia nemajú z čoho zaplatiť. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy sa im teda napriek tomu, že po zaplatení výživného sa nachádzajú v stave materiálnej núdze, odopiera  právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti.

Rodiny požadujú od MS SR zverejniť na svojej webovej stránke všetky preklady rozhodnutí ESĽP našich občanov proti SR v slovenskom jazyku, informácie pre rodičov maloletých detí, multidisciplinárnu spoluprácu, priania detí, priebeh súdneho konania vo veciach maloletých, priebeh súdneho výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých, vzory návrhov a rodičovských dohôd o úprave starostlivosti rodičov o maloleté deti, náležitosti návrhu vo veciach maloletých a výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých, rodičovský plán, dokumenty spolupracujúcich občianskych združení ako i tieto dve knihy
http://www.ligaotcov.eu/data/ligaotcov.eu/documents/Cierna-kniha-rodicovstva--Liga-otcov.pdf
http://www.ligaotcov.eu/data/ligaotcov.eu/documents/KNIHA-striedavka--Liga-otcov.pdf
výskum
http://www.ligaotcov.eu/novinky/news_analyza-rozsudkov-aky-je-rozsah-styku-s-detmi-a-ako-rozhodovali-sudy-o-zvereni-v-roku-2010/
základný princíp, ktorý vo svojej vedeckej práci definovala Svetlana Ficová, spôsob riešenia najčastejšieho problému detí a ich rodičov na súde, t.j. diskriminácia a to, že maloleté dieťa po rozhodnutí súdu nemôže tráviť polovicu prázdnin s každým rodičom ako aj priemernú výšku súdmi určeného výživného za roky 2002 až 2018 v €, doplnenie modulu justičnej štatistiky o rok 2017 a v roku 2018 viesť súdne štatistiky na mesačnej báze, štatistické sledovanie počtu doručených návrhov na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, počtu rozhodnutí súdov o návrhoch na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, počtu nariadených výkonov súdnych rozhodnutí vo veciach maloletých detí, počtu súdom vykonaných súdnych rozhodnutí vo veciach maloletých detí a priemernej dĺžky konania vo veci nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí a ukončenie zo strany MS SR úmyselného už 14 rokov trvajúceho zavádzania verejnosti tým, že aj vo svojej správe uvádza z čias komunizmu používaný termín "nariadenie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí", "nezabezpečoval výchovu dieťaťa", aj keď dobre vie (alebo by malo MS SR a jeho zamestnanci vedieť, že sa slovo „výchovy" nahrádza slovami „osobnej starostlivosti"), že od roku 2005 sa deti nezverujú do výchovy, ale do osobnej starostlivosti s tým, že dieťa ostáva vo výchove obidvoch rodičov aj po ich súdnom rozvode a rozchode, čím dlhodobo mätú aj médiá a vyvolávajú konflikty medzi rodičmi navzájom aj zamestnancami rezortov financií, práce, sociálnych vecí a rodiny, spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, vnútra, zdravotníctva a iných štátnych aj neštátnych inštitúcií, ktorí na základe nesprávnych informácií MS SR diskriminujú druhého rodiča a jeho dieťa. Preto rodiny očakávajú verejné ospravedlnenie MS SR za uvedenie nesprávnych informácií vo svojej správe a zrealizovanie masívnej mediálnej kampane tak, aby všetci štátni aj neštátni zamestnanci a celá slovenská verejnosť bola MS SR správne informovaná vo vzťahu k výchove detí rodičmi (aj po rozvode a rozchode rodičov súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa) a osobnej starostlivosti rodičov o dieťa (V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.).

Ministerstvo financií Slovenskej republiky odporučilo prehodnotiť návrh vyhlášky v kontexte s Ústavou SR z dôvodu možného nesúladu s jej čl. 2 ods. 2 (§ 3 ods. 6, § 5, § 13), s jej čl. 13 ( § 1 ods. 2, § 2ods. 3, § 3 ods. 1, 2 a 6, § 8 ods. 3, § 9 až 12, 14, § 15 ods. 4 a § 16 ods. 1 a 3) a s jej čl. 123 ( § 3) pretože by mohol byť nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia vykonávaného zákona.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s § 3 ods. 3 Vyhlášky upozornilo, že skúmanie ospravedlniteľných dôvodov sa viaže podľa § 3 ods. 1 na skúmanie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom § 379, 382 a 383 Civilného mimosporového poriadku sa aplikujú po nariadení výkonu rozhodnutia pred uskutočnením výkonu rozhodnutia.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uviedlo, že v § 3 vyhlášky bol zavedený nový pojem "ospravedlniteľné dôvody" bez jeho bližšej definície a navrhlo jeho definovanie buď priamo v návrhu vyhlášky (napr. demonštratívnym výpočtom) alebo legislatívnym odkazom na iný právny predpis, kde je tento pojem definovaný.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky odporučilo ustanovenie § 3 vyhlášky prehodnotiť v kontexte s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Postup súdu a výnimky z postupu súdu podľa zákona by nemala upravovať vyhláška.

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity v § 12ods. 2  vyhlášky odporúča za slovom „šetrný“ vložiť čiarku a slová „vykonávaný citlivým spôsobom najmenej ohrozujúcim záujmy dieťaťa tak, aby dieťa pociťovalo pri výkone rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom podporu jeho práv a záujmov“. Odôvodnenie: Navrhovaná pripomienka vychádza z materiálu - Kvalita pre deti - Q4C Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny. Navrhovaná úprava vychádza rovnako aj zo všeobecného komentára č. 5 (2003), Všeobecné vykonávacie opatrenia Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 4, 42 a 44, ods. 6), CRC/GC/2003/5, a je v súlade aj s čl. 2 ods. 1, čl. 4 a čl. 20 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorých rámec uvedené štandardy Q4C dopĺňajú.

Podľa docentky oddelenia občianskeho práva je súčasná situácia pri vykonateľnosti rozhodnutí o styku s deťmi ( vďaka MS SR a súdom )  katastrofálna. Prieťahy v samotnom konaní a prieťahy pri výkone rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzi rodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať a týmto dieťaťom úplne zanikne, resp. oslabí sa tak, že obaja stratia záujem tento vzťah vôbec ešte riešiť. Zároveň však deti a rodičia strácajú ďalšiu dôležitú vec - presvedčenie, že štát, ktorého sú občanmi, je pripravený a schopný poskytnúť akúkoľvek ochranu ich zákonným právam. Ich zatrpknutosť a nedôvera k ľuďom a inštitúciám priamo vplýva na zhoršenie úrovne medziľudských vzťahov, produktivity práce, niekedy aj spoločenského postavenia a zdravotného stavu. Títo ľudia ďalej pôsobia na ďalších ľudí, prípadne na deti a sprostredkovane aj na atmosféru v spoločnosti. Nejde teda o problém jednej rodiny - je to problém spoločnosti ako takej.

Slovenská advokátska komora ustanovenie § 3 vyhlášky navrhla zo znenia vyhlášky vypustiť, keďže pojem „ospravedlniteľné dôvody“ je subjektívna kategória a nemožno do nej vložiť objektívny prvok, skúmaním prípadných „ospravedlniteľných dôvodov“, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, sa ohrozí celý výkon rozhodnutia a zníži sa právna istota účastníka, oprávneného z vykonateľného rozhodnutia a v neposlednom rade dôjde k ohrozeniu maloletého dieťaťa. Namiesto skúmania „ospravedlniteľných dôvodov“, má súd k dispozícii inštitút neodkladného opatrenia resp. začatia nového konania vo veci samej.

Podľa OZ LIGA OTCOV, bojújúcu za spravodlivosť a práva detí a rodičov vládne na Slovensku krutá nespravodlivosť v porozchodovej starostlivosti o deti. Vedie sa tu doslova porozchodová vojna, ktorá ničí životy detí, rodičov a celých rodín. Aj ľudia, ktorí prežili teror či mučenie, hovoria, že to nie je nič oproti tomu, keď vám siahnu na deti. A tu sa to deje denno-denne. Deti vám bývajú niekedy pár minút od domova a vy ich nemôžete vidieť. Niekedy aj rok-dva. Napriek tomu, že ste nič neurobili a že si povedzme vaša bývalá iba našla novú známosť a odsťahovala sa. K tomu bránenia v styku, vymyslené choroby, neustále „párnovíkendové návštevy“, manipulácie, lži, syndrómy zavrhnutia rodiča ... Dlhý je výpočet nespravodlivostí; a nekonečné je utrpenie v srdci milujúceho rodiča. Krutosti sú hrozivo reálne a príbehy ľudí sú veľmi smutné. Príbehy skutočných ľudí, ktorí majú mená a adresy; ktorých tvrdenia sú podložené dôkazmi, ktoré môžno overiť. Treba ukázať, čo niekto ani netuší. Napriek tomu, že riešenie je jednoduché: po rozchode rozdeliť starostlivosť rovným dielom, na radosť detí a bez zbytočných naťahovaní. Nič také sa tu však nedeje. Máme dobré zákony, ale tie sa v praxi vôbec nedodržiavajú! A napriek štátnym orgánom – sociálnej kuratele a súdom, ktoré platíme z našich daní a ktoré majú za úlohu, ba poslanie ochranu detí a spravodlivosti – dokonca mnohé tieto orgány porozchodový konflikt ešte viac vyhrocujú a ešte podporujú nespravodlivosti či trápenie detí. Veríme že aj s vašou pomocou o pár rokov budú takéto smutné príbehy na Slovensku minulosťou.

"Zakazuje sa poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať kohokoľvek na základe pohlavia." - Ústava SR, článok 12, ods. 2. Prípady evidujeme, kontakty a spisy máme v kancelárii.

Svojpomocná rodičovská skupina navrhla ponechať v platnosti vyhlášku č. 474/2011 Z. z. a odložiť účinnosť vyhlášky č. 207/2016 Z. z. a odporúča pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky tak, aby bol súlad novej vyhlášky nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily a s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, Žiadame túto vyhlášku prepracovať a znovu pripraviť novelizáciou platného právneho predpisu číslo 474/2011 Z. z. tak, aby nezohľadňovala len prípad maloletého Marca, ale aj prípad maloletej Lucky, kde štát odmietal niekoľko rokov oznámiť biologickému rodičovi adresu bydliska jeho maloletého dieťaťa. Tieto patologické situácie, napriek súdom určenému stretávaniu dieťaťa a rodiča a niekoľkoročnej neschopnosti súdu vymôcť právoplatné rozhodnutie súdu, sa aj dnes dejú a súdy, polícia ba aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odmietajú oznámiť rodičovi najzákladnejšie informácie o vlastnom maloletom. Zdôvodnenie návrhu: § 2, 4 a 6 zákona 400/2015 Z. z. a niekoľko komentárov z petície na podporu hromadnej pripomienky ku LP/2016/428 - návrhu vyhlášky Ministerstva spravodlivosti.

Podľa názoru rodín, JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD.,  LL.M., JUDr. Viera Benčatová, Mgr. Hedviga Polgárová, Mgr. Mária Protušová, JUDr. Lukáš Poperník, Mgr. Beáta Budayová, JUDr. Peter Kriška, JUDr. Adriana Konkolovská, JUDr. Alexandra Somorovská, JUDr. Boris Tóth, JUDr. Peter Rajňák, Mgr. Ivana Mrázková, Mgr. Kristán Kovacs, Mgr. Mária Marcinová, JUDr. Marta Sebechlebská, Mgr. Lucia Prčová, Mgr. Tomáš Pápay, Mgr. Miriam Žiaková, JUDr. Katarína Gešková, PhD., JUDr. Marica Pirošíková, JUDr. Tatiana Hačková, JUDr. Romana Smyčková, PhD., Mgr. Mária Slamková, Mgr. Hedviga POLGÁROVÁ, Mgr. Beáta BUDAYOVÁ a JUDr. Viliam BOKOL, spoluautori návrhu vyhlášky neprehodnotili jej znenie v kontexte s Ústavou SR tak, aby nebolo nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia vykonávaného zákona. Ignorovali tiež upozornenie, že skúmanie ospravedlniteľných dôvodov sa viaže na skúmanie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom Civilný mimosporový poriadok sa aplikuje po nariadení výkonu rozhodnutia pred uskutočnením výkonu rozhodnutia. Zaviedli nový pojem "ospravedlniteľné dôvody", avšak bez jeho bližšej definície, bez toho, aby jeho definovanie bolo priamo v návrhu vyhlášky, formou demonštratívneho výpočtu alebo legislatívnym odkazom na iný právny predpis, kde je tento pojem definovaný. Neprehodnotili ustanovenie § 3 vyhlášky v kontexte s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, aby postup súdu a výnimky z postupu súdu podľa zákona neupravovala vyhláška. Znemožnili, aby priebeh výkonu rozhodnutia bol vykonávaný citlivým spôsobom najmenej ohrozujúcim záujmy dieťaťa tak, aby dieťa pociťovalo pri výkone rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom podporu jeho práv a záujmov v súlade s materiálom - Kvalita pre deti - Q4C Európske štandardy kvality pre pomoc deťom žijúcim mimo vlastnej rodiny a všeobecným komentárom č. 5 (2003), Všeobecným vykonávacím opatrením Dohovoru o právach dieťaťa, CRC/GC/2003/5 a Dohovoru o právach dieťaťa. Formuláciou vyhlášky daným spôsobom spôsobili katastrofálnu vykonateľnosť súdnych rozhodnutí o styku s deťmi na úrovni iba 6 %, vytvorili priestor pre súdne prieťahy pri výkone súdnych rozhodnutí, prispeli k tomu, že mnohé vzťahy medzi rodičmi a deťmi úplne zanikli, že stratili záujem svoj vzťah riešiť. Títo spoluatori pripravili deti aj rodičov o presvedčenie, že štát je pripravený a schopný poskytnúť ochranu ich zákonným právam, prehĺbili ich zatrpknutosť a nedôveru k ľuďom a inštitúciám, zhoršili úroveň ich medziľudských vzťahov, produktivitu ich práce, ich spoločenské postavenie, ich zdravotný stav, atmosféru v spoločnosti, problémy mnohých rodín a spoločnosti ako takej. Nevypustením ustanovenia § 3 zo znenia vyhlášky ohrozili celý výkon súdneho rozhodnutia, znížili právnu istotu oprávneného rodiča a ohrozili maloleté deti, znemožnili súdom využívať inštitút neodkladného opatrenia a začatia nového konania vo veci samej. Výsledkom je zavedenie a legalizovanie nespravodlivosti v porozchodovej starostlivosti o deti, porozchodovej vojny, teroru, mučenia, nemožnosti pre oprávnených rodičov vidieť deti celé roky. Výsledkom je neregulované bránenie v styku, manipulácie, lži, syndrómy zavrhnutia rodiča, utrpenie, krutosť, smutné príbehy ľudí, ešte viac vyhrotený porozchodový konflikt, prehĺbenie utrpenia detí. Okrem iného boli poškodení a  znevýhodnení  rodičia na základe ich pohlavia. Zrušením platnosti vyhlášky č. 474/2011 Z. z. a nepozdržaním účinnosti vyhlášky č. 207/2016 Z. z. nepripravili za účasti verejnosti funkčný právny predpis, spôsobili nesúlad vyhlášky nižšej právnej sily s právnymi predpismi vyššej právnej sily a s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky. Neprepracovali, ba ani nepripravili novelizáciu predpisu číslo 474/2011 Z. z. tak, aby zohľadňoval prípad maloletej Lucky, čím prispeli spolu s  MS SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky k  neschopnosti súdov vymôcť právoplatné rozhodnutia súdovneschopnosť súdov, respektíve ustanovili súdom podrobnosti výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých tak, aby dosahovali len šesť percentnú úspešnosť.

757/2004 Z. z.