DoporučujemeZaložit web nebo e-shop
 

striedavá starostlivosť

siroty žijúcich rodičov

Matka sa zaväzuje poskytnúť otcovi v prípade objektívnej nemožnosti styku (zdravotný stav, dovolenka, školský výlet) termín v pôvodnom rozsahu do 1 mesiaca od neuskutočneného styku.
V prípade, že otec nebude môcť zo subjektívnych dôvodov na jeho strane uskutočniť styk s maloletými deťmi, tak matka nie je povinná mu poskytnúť náhradný termín.
Matka sa zaväzuje umožniť telefonický kontakt otca s maloletými deťmi, a to každý deň v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod., kedy bude otec telefonovať zo svojho mobilného čísla: 0918xxxxxx na mobilné číslo 0940xxxxxx, ktoré používajú maloleté deti, nakoľko majú k dispozícii tlačidlový mobilný telefón.

Otec sa zaväzuje umožniť telefonický kontakt matke s maloletými deťmi v čase, keď ich bude mať otec počas úpravy styku, a to každý deň v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod., kedy bude matka telefonovať zo svojho mobilného čísla 0944xxxxxx na mobilné číslo 0940xxxxxx, ktoré používajú maloleté deti, nakoľko majú k dispozícii tlačidlový mobilný telefón.

Odcudzenie rodičov. Knihy: https://pasg.info/books/

Súd maloleté deti na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti matky ako aj otca maloletých detí tak, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch s tým, že ako prvá bude zabezpečovať v zmysle tohto rozsudku osobnú starostlivosť o maloleté deti matka v ďalších dvoch týždňoch otec. Rodičia si budú odovzdávať detí v nedeľu po dvojtýždňovom intervale v čase o 17.00 hod., pričom každý z rodičov si maloleté deti prevezme v mieste bydliska druhého rodiča. Každý z rodičov je povinný maloleté deti na starostlivosť pripraviť riadne a informovať sa vzájomne o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Počas striedavej osobnej starostlivosti súd vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom neurčuje. https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/fb11d1a7-f044-4058-a299-a1ab3b85cca6%3A93951538-53d6-4381-a358-b238feb64046 Okresný súd Rimavská Sobota 2P/381/2015 6915215159

O styku súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletou každý nepárny víkend od piatka od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod. a počas júla a augusta od piatka od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod.; každý párny týždeň v stredu od 15.30 do 19.30 hod. a počas júla a augusta od 09.00 do 19.30 hod., prvý nepárny júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod. a prvý nepárny augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod.; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 21.12 od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.; a párny rok od 02.01. od 10.00 hod. do 06.01. do 10.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 10.00 do soboty do 18.00 hod., a každý párny rok od soboty od 18.00 do pondelka do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutie pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska maloletej, resp. si ju otec vyzdvihne zo školského zariadenia a otec je povinný maloletú matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná informovať otca aspoň 6 hodín vopred, ak sa stretnutie otca s maloletou nebude môcť uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, spolu s dôvodmi nerealizovania styku s tým, že náhradné stretnutie sa uskutoční v najbližšom týždni po odpadnutí prekážky mimo určených termínov styku 8712208350 Krajský súd Trnava 24CoP/82/2014 http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutia.aspx?spisId=8712208350

diskriminačná žaloba rodiča maloletého dieťaťa proti kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa. Dieťa a rodič sú nespokojní s tým, ako v konaní kolízny opatrovník zastupuje dieťa, pričom sú dieťa a rodič presvedčení o tom, že kolízny opatrovník diskriminuje dieťa na základe veku a rodiča diskriminuje na základe pohlavia. Dieťa a rodič, každý za seba, podali proti kolíznemu opatrovníkovi diskriminačné žaloby. Termín pojednávania vo veci diskriminačnej žaloby rodiča proti kolíznemu opatrovníkovi je stanovený na 23.02.2015 o 8,30 hod. na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 18C/12/2014. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Pojednavania/PojednavanieDetail.aspx?IdVp=661558117 3114200764

VŠETKÝM RODIČOM , KTORÝM SÚDY BRÁNIA V ROVNOCENNEJ STAROSTLIVOSTI O DIEŤA, Krajský súd Košice, Spisová značka: 8CoP/479/2012 Konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50 a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že konflikty medzi rodičmi a obava toho, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti zo styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, nemôže byť riešená formou zákazu styku druhého rodiča s dieťaťom (porovnaj uznesenie ÚS ČR z 21.6.2005 sp.zn . II.ÚS 251/05). Rovnako ani hostilné vzťahy medzi rodičmi samy osebe nie sú dôvodom na takýto závažný zásah do rodinného života.

http://www.kdejsitato.cz/pravo-a-spravedlnost/zmeny-opatrovnicke-justice.html

Vláda Slovenskej republiky v novembri 2011 prijala úlohu vypracovať Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Cieľom vládneho dokumentu je zdokonaliť systém vnútroštátnej ochrany a podpory ľudských práv, vrátane identifikovania potrieb a požiadaviek zraniteľných skupín.

VČERA SE STAL ZÁZRAK u soudu tam seděli v senátu dva soudci (první rarita), z nichž jeden byl předseda a ten dal majitelce jasně najevo, že na její svinstva a léčení si mindráků skrze vlastní děti není zvědavý!!!! Také řekl, že z papírů (tedy všech těch majitelčiných blábolů, hnusů, nesmyslů a prasáren) nedokáže rodiče hodnotit, a věří že oba jsou dostatečně inteligentní na to, aby se dohodli. Taky odmítl vyhovět požadavku matky, která chtěla sedmileté děti po pobytu u ní nechat vypovídat u soudu. Řekl, že on se necítí kompetentní děti vyslýchat ("paní" ze sociálky s tím však už před ním bez jakéhokoliv psychologického vzdělání, na stejnou žádost majitelky, neměla sebemenší problém), učitelka ze školky na žádost majitelky napsala negativní zprávu o otci a jeho negativním vlivu na školní docházku dětí, což pan soudce shodil vysvědčením dětí se samými jedničkami. FRAJER TO JE!!! přestože z hlediska charakterního a morálního jednání soudce by to tak mělo být vždy, ale není. A pak že neexistuje ta bezcharakterní zcela nechutná proti dětem namířená ženská solidarita... ona ta chudinka maminka potřebuje pomoct, když má proti sobě toho nejdrsnějšího nepřítele - milujícího starostlivého otce svých dětí. My feministky sice moc dobře víme, že je to skvělý člověk a otec, ale to je přesně to, co se nám nehodí v naší potřebě parazitovat na dětech a podporovat psychopatický pocit mnohých žen, že ony jsou majitelkami dětí a pouze ony vědí, co jejich dětí potřebují a co je pro ně nejlepší. Pominu-li jaká svinstva ten táta snáší, pominu-li, že byl s dětmi na rodičovské a přesto již zcela nesmyslně 4 roky prokazuje na všech frontách že je schopen se o své děti postarat, že mu je majitelka unesla a on se za nimi stěhoval přes celou republiku, že s vypětím všech sil snáší všechna ta svinstva co mu majitelka i systém nastavují, že pan soudce zcela nesmyslně po třech letech potřebuje další znalecké posudky (obchod s dětni prostě musí jet za každých okolnostíj), tak KLOBOUK DOLŮ PANE SOUDČE!!!! A HLAVNĚ KLOBOUK DOLŮ TÁTO!!!

Čas postačí k tomu, aby rodič, který má dítě ve své péči, jej zlomil. Vědomě či nevědomě. Plasticita dětského mozku je všeobecně známá a, konec konců, lidmi jsme se stali díky stále narůstající schopnosti odečítat emocionální stavy osob, se kterými sdílíme naše sociální prostředí http://www.zrcadleni.cz/vitezstvim-k-tragicke-prohre/#comment-4194
Porozvodová situace: Popouzení dítěte proti nerezidenčnímu rodiči a jeho sebehodnocení: http://is.muni.cz/th/219267/fss_b/

Ztráta celoročního kontaktu s dítětěm, jistě mění povahu vztahu... Máte-li smůlu, že taková ztráta nastane už v raním dětství, může být ztráta mnohem závažnější. Odbornící na vývoj osobnosti dítětě se shodují v tom, že časté kontakty s dítětěm jsou základnímí stavebními kameny zdravého vývoje a vztahu.

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice – okolie samosudkyňou vo veci maloletých detí: zastúpených kolíznym opatrovníkom, detí rodičov: zastúpeného v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom r o z h o d o l :

Maloleté deti a sa z v e r u j ú do výchovy a osobnej starostlivosti otca.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého EUR mesačne a na výživu maloletého EUR mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletými deťmi každý víkend v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 14.00 hod., počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov kaýdý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je p o v i n n ý maloleté deti na styk s matkou pripraviť a matka je p o v i n n á maloleté deti otcovi v určený čas v mieste jeho bydliska odovzdať.

O d ô v o d n e n i e

Otec maloletých detí podal dňa 10.9.2007 návrh na úpravu práv a povinností a určenie výživného pre mal., ktorý odôvodnil tým, že v manželskom zväzku s matkou maloletých detí pretrvávajú dlhšiu dobu problémy a podľa jeho vedomostí matka detí nadviazala známosť s iným mužom. Uviedol, že od začiatku manželstva sa o maloleté deti stará prevažne sám. V domácnosti varí, upratuje, stará sa o maloleté deti a ich ostatné potreby. V auguste 2007 sa matka asi 3 týždne zdržiavala v Rakúsku, v júli bývala u rodičov v Trebišove. Vyhráža sa, že deti odvedie do Rakúska. Žiadal, aby maloleté deti boli zverené do jeho výchovy a osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu primeranou sumou.

Matka s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že sa na žiadosť otca podrobila psychiatrickému vyšetreniu. Cez prázdniny trávila čas s deťmi u svojich rodičov v Trebišove.

V súčasnosti je na tunajšom súde vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí pod č.k., ktoré doposiaľ nie je ukončené.

V konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd predbežne zveril maloletého do dočasnej starostlivosti matky a uložil otcovi povinnosť prispievať na ich výživu sumou mesačne na každého z nich. Zároveň súd predbežne upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý víkend v čase od piatku od 18.00 hod do nedele 18.00 hod a počas letných prázdnin dva týždne v každom mesiaci. Návrh otca na predbežné zverenie maloletých detí do jeho dočasnej starostlivosti súd zamietol.

Dňa 18.6.2009 podal otec maloletých detí návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby maloleté deti boli predbežne zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Svoj návrh odôvodil tým, že nemá možnosť sa s deťmi stýkať a to už ani telefonicky a to napriek tomu, že styk je upravený predbežným opatrením súdu. Na Okresnom súde Košice – okolie je vedené konanie č.k., ktorým sa tiež nepodarilo zabezpečiť skutočný výkon rozhodnutia v časti o úprave styku. Tiež je bezúspešné trestné oznámenie otca vo veci marenia rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení v časti o úprave styku. Svoj návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia otec oprel aj o jednoznačné odporúčanie súdneho znalca PhDr., ktorý niekoľkokrát odporúčal zveriť deti do starostlivosti otca.

Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je tu obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm b) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len nutná a dočasná úprava pomerov účastníkov, teda nejde o konečnú úpravu a je možné ho vydať len do času, kým sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci, pričom vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť návrhu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste, rozhodnúť predbežným opatrením.

Z návrhu otca, ktorým žiada vydať predbežné opatrenie na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nevyplývajú skutočnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutne potrebné upraviť predbežne pomery účastníkov. Maloleté deti sú v dočasnej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje primeranú starostlivosť, deti zanedbané nie sú, čo mal súd preukázané správou prešetrení pomerov ÚPSVaR v Trebišove. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že život a zdravie maloletých detí fyzické ani duševné v starostlivosti matky ohrozené nie sú, sú zabezpečované všetky ich potreby v nevyhnutnej miere, a preto súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho dočasnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol.

Pri rozhodovaní vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správami o prešetrení rodinných pomerov v rodine maloletých detí, mzdovými listami rodičov, znaleckými posudkami, pripojeným spisom, oboznámil sa ostanými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Maloleté deti pochádzajú z manželstva. Od júla 2007 rodičia nevedú spoločnú domácnosť.

Maloleté deti boli v r. 2007, teda v čase podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom žiakmi ZŠ, bol žiakom 2. ročníka, 1. ročníka. Dňa 18.3.2008 matka sebe aj maloletým deťom prehlásila trvalý pobyt a k trvalému pobytu ich prihlásila v , čo je bydlisko rodičov matky. Od 12.3.2008 sa mal. aj mal. stali žiakmi Základnej školy,

Matka spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome svojich rodičov. Bola zamestnaná v ZŠ s MŠ ako vychovávateľka v školskom klube, kde jej mesačný čistý priemerný príjem bol cca Sk mesačne. Od 1.4.2008 je nezamestnaná, bola evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Od 6.3.2009 je zamestnaná ako pracovník sociálneho podniku – lektorka, s mesačným príjmom za mesiac 3/2009 vo výške €, za mesiac 4/2009 vo výške €, za mesiac máj vo výške,- €. Od 1.4.2009 poberá rodinné prídavky v sume € mesačne na obe maloleté deti spolu.

Otec maloletých detí žije do dnešného dňa v bývalej spoločnej domácnosti, v Náklady spojené s bývaním hradí v sume cca 120,- € mesačne. Je zamestnaný v spoločnosti kde jeho mesačný čistý priemerný príjem za obdobie 10-12/2008 bol vo výške Sk a za obdobie 1-5/2009 vo výške €. Každý mesiac hradí splátku hypotekárneho úveru vo výške €, za mobilný telefón mesačne uhrádza sumu,- € a za DIGI TV sumu €. Na výživu maloletých detí prispel v období 6-12/2008 a 1-6/2009 sumou 47,- € na obe maloleté deti mesačne podľa nariadeného predbežného opatrenia. Zároveň im platí poistku v sume 175,- Sk mesačne.

Z úrovne ÚPSVaR Košice ešte v r. 2007 bola rodičom odporúčaná psychologická pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia a v záujme predchádzania nepriaznivých vplyvov rozvodu na maloleté deti. Otec detí o danú pomoc prejavil záujem, matka odporúčanú psychologickú pomoc odmietala.

Na posúdenie a vyhodnotenie vzťahu maloletých detí k matke a k otcovi, na zistenie ktorí z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady na výchovu detí, ako aj na zodpovedanie otázky v akom rozsahu je vhodné upraviť styk detí s rodičom, ktorému deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti, bol v konaní ustanovený súdny znalec PhDr., z odboru detskej psychológie detí a dospelých.

Z výsledkov znaleckého dokazovania, ktorého závery súdny znalec zhrnul v znaleckom posudku č. zo dňa vyplýva, že aktuálny vzťah maloletých detí k otcovi a k matke je emočne pozitívny, oboch rodičov vnímajú ako súčasť bazálnej rodiny a u oboch detí je zároveň zrejmá aktuálne preferencia otca, ktorý predstavuje pre vyvíjajúcich sa chlapcov príťažlivý rolový vzor. Maloletý má zvýšený príklon k osobe matky. Z hľadiska vývinových potrieb oboch detí za stabilnejšie a rešpektujúcejšie prostredie súdny znalec označil bydlisko súčasné, ktoré je v súčasnosti u otca, teda v bývalej spoločnej domácnosti celej rodiny. Znalec zároveň poukázal na to, že samotný očakávaný odchod matky bude pre deti dosť traumatizujúci, a preto ho nie je potrebné umocňovať ešte aj zmenou prostredia detí, zmenou školy, kamarátov a ak navyše pre takúto zmenu nejestvujú žiadne relevantné psychologické dôvody. Znalec zároveň odporučil umožniť matke kontakt s deťmi v rozsahu dvoch celých víkendov v mesiaci a polovice všetkých prázdnin, poprípade po vzájomnej dohode i nad tento rámec.

K znaleckému posudku sa vyjadrila matka s tým, že vypracovaný znalecký posudok je účelový, zavádzajúci a tendenčný, s jeho závermi nesúhlasila.

Zo správy o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 22.4.2008 vykonaného ÚPSVaR vyplýva, že matka spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov v 2- podlažnom rodinnom dome. Náklady spojené s bývaním a stravovaním matky a maloletých detí uhrádzajú jej rodičia nakoľko príjem matky tvoria len rodinné prídavky, pretože otec na výživu detí neprispieva. Deti navštevujú ZŠ na. Z rozhovoru s matkou ÚPSVaR zistil, že maloleté deti chcú byť s ňou, na školu si rýchlo a výborne zvykli. Šetrením rodinných, majetkových a výchovných pomerov bolo zistené, že matka má vytvorené priaznivé podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí.

Z výpovede matky v konaní zo dňa 5.6.2008 súd zistil, že otec na jarné prázdniny odviezol deti do k starým rodičom, ona bola vtedy v Prešove kde si dopĺňala vzdelanie a do spoločnej domácnosti v sa už nevrátila. U zamestnávateľa dala výpoveď, ukončila pracovný pomer. Na naliehanie otca nechala odísť staršieho syna s odporcom, pretože robil scény a nechcela ubližovať dieťaťu. Pred Veľkou nocou 14.3.2008 vybrala maloletého zo školy v Poproči a zobrala ho k sebe do, pretože od známej sa dozvedela, že maloletý Imrich chodí do školy zanedbaný a smutný. Tiež uviedla, že ona s odporcom nekomunikuje, nebaví sa s ním, keď príde do za účelom styku s deťmi povie, aby deti išli dole. Deti nechcú ísť, na čo otec detí reaguje nadávkami a krikom. Deti sa s ním stretávajú pri bránke na ulici, otec k nim do domu nechodí, nie je vítaný u jej rodičov a ona deti do nepustí, kým to nebude nariadené súdom, pretože sa obáva, aby deti nemanipuloval.

Z výpovede otca v rozvodovom konaní súd zistil, že nie je pravdou, že by deti stresoval, mal. mal určité problémy, zo stresov sa pokakáva. V čase keď matka nebola doma, teda v auguste 2007 sa nestalo ani raz, že by sa pokakal. Potom, čo sa matka odmietla vrátiť do spoločnej domácnosti, syn veľmi plakal, chcel ísť s ním do a tak nakoniec odišiel s ním do, syn ostal s matkou v . O syna sa riadne staral, chodil do školy, bol riadne upravený, čistý, zanedbaný nebol. Chcel, aby sa aj mladší syn sa vrátil do, ale v mu ho odmietli dať. Manželka sa pokúsila zobrať maloletého a až na tretí krát sa jej to podarilo. Od času, keď sú obe deti v sú jeho kontakty s deťmi problematické. Matka mu ukáže deti na okne, za plotom z celej situácie sú deti vystresované. Keď sa s ním rozprávajú, pozerajú sa na okno s obavami, či sa náhodou nepozerá svokra resp. matka.

K výpovedi otca matka namietala len toľko, že nie je pravdou skutočnosť, že by sa s deťmi nehrávala a že by v domácnosti neprala.

Z vyjadrenia ÚPSVaR zo dňa 5.8.2008 okrem iného vyplýva, že odkedy sa matka s deťmi zdržiava v otec mal možnosť stretnúť sa s deťmi len dva krát, pričom stretnutia boli obmedzené na rozhovor s deťmi pred bráničkou rodinného domu pod dohľadom ich matky a starej matky. Z úrovne ÚPSVaR v bolo matke opakovane odporúčané, aby umožňovala otcovi styk s maloletými deťmi určený nariadeným predbežným opatrením.

V konaní bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie za účelom zistenia ako terajšie výchovné prostredie maloletých detí ovplyvňuje ich vzťah k otcovi, ako na deti vplýva absencia primeraného styku s otcom, či dochádza k ovplyvňovaniu detí proti druhému rodičovi.

Znalecký posudok č. 12/2008 bol vypracovaný ako nadväzný na posudok. č. zo dňa 21.2.2008 teda z doby cca pred pol rokom. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že v dôsledku odchodu detí z ich pôvodného prostredia v do nového, aj keď nie neznámeho prostredia v dochádza u maloletých detí k nárastu úzkosti, ktorú v rámci svojej psychickej výbavy nedokážu (a vedome ani nechcú) vyjadrovať. Deti sa dostali do situácie, keď vyjadrovanie kladného vzťahu k otcovi činí ich matku „nešťastnou“, resp. ju to môže „nahnevať“, čo oni nechcú. V bezprostrednom kontakte s otcom však dokážu byť vo vzťahu k otcovi prirodzené a komunikatívne. Terajšie výchovné prostredie ovplyvňuje vzťah detí k otcovi v negatívnom smere. Absencia primeraného styku s otcom vytvára pre deti psychologicky veľmi nevhodnú, škodlivú a rizikovú bázu pre ich ďalší psychický vývin. Deti správne vycítili atmosféru a vzťahy medzi rodičmi a ako formu „seba obrany“ volia situačné odmietanie otca, lebo im to automaticky prináša „ocenenie“ a priazeň matky. Nevhodnosť takéhoto stavu je psychologicky nepochybná. Na záver znalec odporučil styk otca s maloletými deťmi zachovať v rozsahu každého druhého víkendu, polovice všetkých prázdnin a rovnocennej participácie na všetkých sviatkoch v priebehu roka a tento modus operandy znalec odporučil uplatňovať v priebehu školského roka, ktorý práve pribiehal. V prípade, ak by matka nechcela, resp. nedokázala zabezpečiť doporučovaný styk detí s otcom, znalec navrhol urýchlenú zmenu výchovnej sféry maloletých detí.

Z potvrdenia Obvodného odd. policajného zboru v zo dňa 26.9.2008, zo dňa 3.10.2008, zo dňa 29.5.2009 a zo dňa 17.4.2009 súd zistil, že otec v týchto dňoch urobil oznámenie o tom, že mu matka neumožňuje styk s maloletými deťmi, ktorý je upravený nariadeným predbežným opatrením.

Dňa 11.12.2008 v rozvodovom konaní rodičov č.k. bol vypočutý aj súdny znalec PhDr. ktorý vypracoval obidva vyššie rozvedené znalecké posudky. Na pojednávaní okrem iného uviedol, že v prvom znaleckom posudku odporučil súdu zveriť obe maloleté deti do starostlivosti otca a matke upraviť styk štandardným spôsobom. Následne keď sa deti po odsťahovaní do ocitli pod kuratelou matky došlo k fyzickej strate kontaktu s otcom aj k umŕtveniu vzťahu k otcovi. Odsťahovanie detí do hodnotil ako psychologicky nešťastnú operáciu, aj keď matka si plní funkciu matky voči deťom dobre. Deti by nemali meniť školu a už vôbec nie v priebehu školského roka, preto v druhom znaleckom posudku navrhol ponechať deti v starostlivosti matky, tak ako o tom však bolo rozhodnuté predbežným opatrením a aby dokončili školský rok v , ale trval na tom, aby si reparovali vzťah k otcovi v rámci danej frekvencie styku. Napriek tomu, že odporučil ponechať deti v starostlivosti matky do skončenia školského roka v , za výslovne vhodnejšie, stabilnejšie a aj predpovedateľnejšie z hľadiska možného vývoja označil prostredie u otca. Tiež uviedol, že keby boli deti u otca, ich vzťah k otcovi by sa rýchlo obnovil, nakoľko deti majú otca radi. Túto svoju výpoveď súdny znalec zhrnul v liste, ktorým reagoval na priebeh a závery pojednávania zo dňa 11.12.2008 a odporučil ďalší postup v úprave práv a povinností k maloletým deťom tak, aby obe maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca.

Zo správy ÚPSVaR o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 17.6.2009 vyplýva, že otec maloletých detí žije v 5-izobovom rodinnom dome, ktorý je štandardne zariadený, deti majú samostatné detské izby. V čase šetrenia bol v dome všade poriadok a čisto. Otec uviedol, že potom, čo súdny znalec na pojednávaní dňa 11.12.2008 vytkol matke skutočnosť, že bráni deťom styku s otcom a nedodržiava rozhodnutie súdu, začal sa styk s deťmi realizovať a tieto boli v dňoch 29.12.2008 až 7.1.2009, kde sa cítili veľmi dobre a boli spokojné. Styk následne prebiehal pravidelne v zmysle predbežného opatrenia až do 29.3.2009, kedy otec videl deti naposledy napriek tomu, že pravidelne dochádzal do a styku s deťmi sa domáhal. Matka detí od apríla 2009 nereaguje na telefonáty otca a ak pricestuje do deti na styk s otcom nepustí.

Matka k týmto tvrdeniam otca uviedla na pojednávaní dňa 22.6.2009, že je pravdou skutočnosť, že s otcom detí nekomunikuje, ona sa nemá s ním o čom rozprávať a že od marca, kedy sa deti vrátili od otca, im styk neumožňuje, pretože deti veľmi zle znášajú, keď idú na stretnutie s otcom. S deťmi chodí ku klinickému psychológovi, aby sa zlepšil styk detí s otcom, aby sa na stretnutia tešili. Podľa jej názoru sa stav detí zlepšil.

Zo správy Centra pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie, zo dňa 20.5.2009 založenej v spise vyplýva, že dňa 7.1.2009 sa uskutočnila psychologická intervencia u maloletých detí. V tento deň sa dostavili do ich zariadenia otec, matka a aj obe maloleté deti. Dôvodom konzultácie bolo zmiernenie napätia medzi rodičmi v záujme spolupráce pri výmene detí. Zo stretnutí s deťmi bolo zistené, že deti zle znášajú rozpad rodiny, zvlášť odchod z ich domova a prostredia kde vyrastali. Snahou centra bolo dosiahnutie toho, aby maloleté deti mali možnosť navštevovať svoj pôvodný domov, čo sa následne premietlo do reálneho života. Centrum odporučilo pravidelný kontakt s otcom a zároveň uviedlo, že deti majú silný emocionálny vzťah k obidvom rodičom.

Z prešetrenia pomerov ÚPSVaR zo dňa 17.6.2009 vyplýva, že matka má v domácnosti svojich rodičov kde v súčasnosti s nimi býva vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletých detí.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia, maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania a to predovšetkým predloženými znaleckými posudkami a výpoveďou znalca, ktorých závery súd považoval za relevantný odborný záver pre rozhodnutie vo veci, dospel súd k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do výchovy a osobnej starostlivosti otca a to aj napriek tomu, že matka v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti na požadovanej úrovni a podľa jej vyjadrenia si deti na nové prostredie zvykli. Deti majú k otcovi vytvorený silný citový vzťah, aj keď v súčasnosti je ich vzťah k otcovi umŕtvený a odmietavý v dôsledku správania sa matky, ktorá styk otca s deťmi neumožňovala, a to aj napriek tomu, že k takémuto správaniu nemala taký dôvod, ktorý by v záujme maloletých detí odôvodňoval neumožnenie styku otca s deťmi. Za vhodnejšie prostredie pre výchovu a ďalší vývin maloletých detí súdny znalec označil prostredie u otca a prostredie, v ktorom maloleté deti vyrastali. Prešetrením pomerov u otca bolo zistené, že otec má vytvorené priaznivé podmienky pre všestranný vývoj maloletých detí.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine v platnom znení, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Použitie tohto zákonného ustanovenia pre rozhodnutie vo veci predpokladá, aby súd zároveň v každom prípade najskôr skúmal a prihliadal na záujem maloletého dieťaťa.

V konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zveril maloleté deti do dočasnej starostlivosti matky a zároveň upravil predbežne styk otca s maloletými deťmi. Matka predbežné opatrenie prevzala a napriek právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu jeho nariadenie nerešpektovala a to tým, že styk otca s maloletými deťmi neumožňovala. Matka v konaní neuviedla žiaden relevantný dôvod a ani vykonaným dokazovaním nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by sa otec s deťmi nemal stýkať. Na základe uvedeného má súd za to, že matka bezdôvodne a zámerne neumožňovala styk detí s otcom, v dôsledku čoho sa vzťah detí s otcom narušil. O bezdôvodné a zámerné bránenie styku s dieťaťom ide v tom prípade, ak rodič príde v dobu stanovenú súdnym rozhodnutím pre dieťa a tento styk mu umožnený nie je, napr. z dôvodu, že dieťa nie je doma, resp. ak doma nie je nikto. Za normálnych okolností, by takáto skutočnosť mala byť druhému rodičovi oznámená a mal by mu byť poskytnutý náhradný termínu styku. Ani v jednom prípade, keď matka otcovi styk s deťmi neumožnila mu náhradný termín neposkytla. Za styk otca s deťmi súd nepovažoval stretnutia uskutočňované pred bránou rodinného domu na ulici na krátky čas, pretože tieto stretnutia nemajú charakter styku predpokladaného zákonom o rodine, počas ktorého by otec mohol vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti v plnej miere, mohol sa podieľať na výchove detí, na formovaní ich osobnosti, poznať ich názory, problémy, budovať si vzájomný citový vzťah. Neumožnenie styku matkou bolo naviac opakované, čo mal súd preukázané potvrdeniami obvodného oddelenia policajného zboru, pričom matka danú skutočnosť ani nepopierala. Keďže znaleckými posudkami bolo jednoznačne odporúčané ich zverenie do starostlivosti otca, súd mohol dané zákonné ustanovenie použiť, pretože zverenie maloletých detí do starostlivosti otca je v záujme maloletých detí.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti nemožno určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby bez toho, že by sa prihliadalo na jeho schopnosti a možnosti. Súd musí skúmať, či povinný neopustil zamestnanie pre neho vhodné a poskytujúce mu väčší príjem. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby, je potrebné skúmať, či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil alebo opustil zamestnanie s vyšším príjmom z vlastnej príčiny alebo iniciatívy na základe dohody so zamestnávateľom, treba posudzovať schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou zamestnania, resp. pred stratou zamestnania.

Príjem matky v čase keď pracovala na Základnej škole v bol dostatočný na to, aby súd určil výživné vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určenú výšku výživného považoval vzhľadom na uvedené za primeranú, vzhľadom k zárobkovým možnostiam matky ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Počiatok povinnosti matky prispievať na výživu maloletých detí súd určil odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko v súčasnosti sú deti v starostlivosti matky.

Vzhľadom k tomu, že výživné sa platí pre maloleté dieťa a ten z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti jej len platobným miestom platenie výživného, súd otcovi neurčil dlžné výživné za čas, pokiaľ boli deti v starostlivosti matky, nakoľko otec by v podstate platiť výživné sám sebe. Keďže výška určeného výživného, ktoré je matka povinná platiť na výživu maloletých detí vzhľadom na jej súčasný príjem určite nepokryje väčšinu nákladov potrebných na uspokojovanie potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek, súd má za to, že otec svoje dlžné výživné vykompenzuje tým, že bude uhrádzať podstatne väčšiu časť nákladov potrebných na uspokojovanie všetkých potrieb maloletých detí, čím si výšku dlžného výživného v podstate splní.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ OSP,

podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k skutočnosti, že v tomto konaní bol na vykonanie dokazovania ustanovený súdny znalec z odboru psychológie a klinickej psychológie detí a dospelých, pričom vykonanie znaleckého dokazovanie bolo v záujme maloletej, súd náhradu trov štátu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice – okolie. Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

Hansen v Turkey http://www.familylawweek.co.uk/site.aspx?i=ed310 http://www.humanrights.is/the-human-rights-project/humanrightscasesandmaterials/cases/regionalcases/europeancourtofhumanrights/nr/516

Test: Výživné k dieťaťu – mýty a fakty

Ze statických údajů z NFI (National Fatherhood Initiative) vyplývá, že z rodin bez otce pochází 72% mladistvých vrahů, 60% pachatelů znásilnění, 80% adolescentních pacientů z psychiatrických léčeben a 72% dětí z nápravných zařízení. Rovněž je u těchto dětí dvojnásobná pravděpodobnost předčasného odchodu ze školy, jedenáctkrát vyšší pravděpodobnost projevů násilného chování, dále se častěji vyskytují soustavně podprůměrné známky z matematiky a čtení, více nehod, úrazů, projevů chronického astmatu, bolestí hlavy a poruch řeči a také tři ze čtyř mladistvých sebevrahů pocházeli z rodiny bez otce. Dívky vyrůstající jen s jedním rodičem mají statisticky o 164% vyšší pravděpodobnost otěhotnění před sňatkem, o 53% vyšší pravděpodobnost sňatku před dosažením plnoletosti, o 92% větší pravděpodobnost rozvodu a nepřítomnost biologického otce v domácnosti zvyšuje dceřinu zranitelnost vůči znásilnění a zneužití o 900%. Existují ještě další důkazy o vysoké pozitivní korelaci mezi nepřítomností otcovské výchovy a násilím mladých mužů hlavně vůči ženám.

http://www.eblo.cz/news/role-otce-ve-vychove/

47Em/5/2012 Okresný súd Bratislava II vo veci výkonu rozhodnutia rozhodol: ukladá pokutu vo výške 200 €.

Uznesením 28P/404/2009-326 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť odporcom informovať navrhovateľa vždy k 15. a poslednému dňu v mesiaci o vymedzených otázkach týkajúcich sa maloletého. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=F929A5DA-02D3-466A-81FD-706AAC8EC2DB&PojCislo=496927

V otazke rodicovstva, hlavne porozvodovej participacii na vychove deti je na Slovensku znacna marginalizacia muzov-otcov. Nik sa tomu doteraz nejako kvalitativne nevenoval

Obmedzenie a zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom http://www.vop.gov.sk/files/BSA_06.pdf

V náleze sp. zn II. ÚS 1945/08 ďalej Ústavný súd uviedol, že "... vytrhnutie dieťaťa z existujúceho rodinného prostredia predstavuje nielen zásah do súkromného a rodinného života, ale do istej miery aj zásah do osobnej slobody. To rozhodne v situácii, keď dieťa so svojím odňatím z rodinného prostredia nesúhlasí a je ľahostajné, do akej miery je toto rodinné prostredie prospešné záujmom dieťaťa, ktoré má štát povinnosť uprednostňovať. V každom prípade je ale dieťa vytrhávané z prostredia, v ktorom je zvyknuté žiť a prejavovať sa a je možné predpokladať, že v ňom bude mať záujem žiť a rozvíjať sa aj naďalej. Rodinné prostredie je teda pre dieťa priestorom slobody a akékoľvek iné prostredie za priestor osobnej slobody dieťaťa preto považovať zásadne nemožno.“ http://www.northjersey.com/news/122309_Woman_gets_14_years_for_taking_daughter_to_Spain_refusing_to_return_her_to_dad_in_Hasbrouck_Heights.html

Práva detí https://www.youtube.com/user/Pravadeti?feature=watch

Fatherless America: Confronting Our Most Urgent Social Problem http://www.amazon.com/Fatherless-America-Confronting-Urgent-Problem/dp/006092683X  

Ráda bych teď psala a příští rok vydala Příběhy dětí (zavržených otců). Zajímá mě, co ta manipulace s nimi udělala, jestli v dospělosti pochopili, sešli se s tátou a našli k němu cestu. Jestli si doživotně připadají podvedené a ošizené. Kdybyste věděl o někom takovém, kdo by se mi se svým příběhem svěřil, budu vděčná za kontakt. Věra Nosková http://www.noskova.eu/

Klidný rozvod znám jen z románů http://www.zrcadleni.cz/klidny-rozvod-znam-jen-z-romanu/

Neplnění výživného dětem http://www.vyzivne.info/dve-stovky-musi-stacit-obzaloba-usneseni.html#1

Tři typy rodičovského odcizení http://www.helcom.cz/view.php?cisloclanku=2008040802

bylo zrušené rozhodnutí o dočasné svěření dítěte do péče matce http://otakarzatrepalek.rajce.idnes.cz/22.8.2012_zruseni_predbezka_matky

V prípade ak súd podmieňuje rozhodnutie o zákonnom nároku na rovnocenne rodičovstvo v zmysle §24 a §28 Zákona o rodine s odkazom na § 127 písm.a) OSP, tvrdiac, že ide o odbornú vec, ide o hrubú diskrimináciu a PORUŠOVANIE PRÁV DETÍ, kedy znaleckým dokazovaním sa podmieňuje rozhodnutie o zverení deti do starostlivosti. Podľa informácie MS SR boli súdni znalci naposledy preškolení z Právneho minima v roku 2006. Je potom otázne, ak neboli preškolení po 1.7.2010 a nemajú vedomosť o Novele zákona o rodine - t.j. o zákonnej možnosti Striedavej osobnej starostlivosti, či takí súdni znalci sú procesne spôsobilí účastníci konania pred súdom. Reakcia na článok Vzbura otcov ktorý uverejnil časopis .týždeň v čísle 23/2012. Osobne som veľmi rád že ste sa touto témou začali zaoberať kedže veľmi úzko súvisí s témami ktoré dlhodobo a podľa môjho názoru veľmi korektne a so snahou o objektívnu pravdu riešite. Naozaj je táto téma úzko previazaná so spravodlivým súdnictvom, prebujnelým štátnym aparátom ktorý problém nerieši ale vytvára, problémom rodiny, problémom skutočnej výchovy nastupujúcej generácie atď. Bohužiaľ musím konštatovať že táto téma je vo Vašom článku spracovaná veľmi povrchne a nevyvážene, ale verím že je to spôsobené skutočnosťou že je to pre Vás nová téma a že neskončíte pri prvom pokuse ale budete sa snažiť hľadať objektívnu pravdu tak ako je to u Vás zvykom. Nie každé manželstvo ktoré sa rozpadne má deti, často krát sú deti v čase rozvodu už samostatné. Téma ktorú ste načali sa ale týka výsostne detí a teda nastupujúcej generácie a teda priamo našej budúcnosti. Vadí Vám že dnes sa manželstvá rozpadajú v podstate bez bariér a že rozvod je riešením vcelku bežných problémov. A to Vám vôbec nevadí že odstavenie milujúceho rodiča je možné na základe nekompetentného rozhodnutia štátneho úradníka ktorý má v rukách príliš moci a ako dobre viete veľká moc v rukách malého človeka môže spôsobiť nenapraviteľné škody. Nevadí Vám že súčasný systém diskriminuje práve toho rodiča ktorý má úprimnú snahu dieťa vychovať a posunúť od povrchnosti k skutočným hodnotám ktoré sami vyznávate? V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciah ktoré sa ho týkajú. Viete ako so toto dnes uplatňuje v praxi na Slovensku? Maloleté dieťa vyjadrilo svoj názor že nechce byť so svojím ockom alebo mamkou, rodičia sa nevedia dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti a teda sa striedavá osobná starostlivosť zamieta. Kam to asi speje? Kto má v tomto navrch? Vyjadrenie názoru dieťaťa ešte neznamená že názor nebol ovplyvnený. Každé dieťa prirodzene chce pociťovať lásku rodičov. Syndróm zavrhnutého rodiča je presne o tom že dieťa je často postavené pred voľbu koho máš radšej... Určite si mnohí z nás pamätajú z detstva ako radi sme mali túto otázku. Je až tak ťažké pochopiť že dieťa si neche vyberať, že akceptuje a miluje oboch rodičov aj so svojimi chybami až na veľmi smutné výnimky kedy je naozaj týrané? Skúste si spomenúť a úprimne odpovedať na otázku koho by ste v detstve volili. Toho kto je na Vás prísnejší a viac od Vás vyžaduje? Toho kto Vám povie že Vás má rád a nekladie si žiadne ďalšie podmienky alebo toho kto Vám povie že keď si nezvolíte jeho tak s Vami skončil? Strach je silná emócia a dieťa podvedome vie že ten kto ho má rád bez podmienok tak ho bude mať rád naďalej ale určite si neželá ani aby ho opustil rodič ktorý sa mu vyhráža. Preto volí celkom logicky tak ako volí. O lásku rodiča ktorý sa mu nevyhráža nepríde ale prirodzene snaží sa udržať aj toho kto sa mu vyhráža (toho ktorý si ho kupuje, toho ktorý od neho menej vyžaduje). Nemali ste ako deti špeciálne v puberte pocit že rodičov nechcete a nepotrebujete? Asi ano, takže to nebude asi úplne nenormálne a asi to nebude model na základe ktorého rozhodneme o tom kto sa má starať o dieťa. Bohužial súčasný model a systém preferuje práve rodičov ktorý sa vyhrážajú, kupujú si deti, vychovávajú deti povrchne atď. Keď sa zameriame na otcov tak komu tento stav vyhovuje? Gaunerom ktorý sa o svoje deti nechcú starať, nemajú žiadny pocit zodpovednosti a vyhovuje im že sa zbavili príťaže.Nemalo by sa im aspoň naznačiť že zbavenie sa zodpovednosti nie je práve to čo sa od nich očakáva? To čo sa dnes preferuje je poslať peniaze a hotovo. Pred zákonom ste perfektný rodič a nikto sa o Vás ďalej nezaujíma. A čo v prípade že sa chcete o deti skutočne starať? A čo otcovia ktoré svoje deti skutočne milujú? Jedna časť má šťastie že napriek manželským nezhodám narazili na osvietenú a inteligetnú ženu ktorá vie že otec a celkovo mužský vzor aj s chybami je v živote dieťaťa dôležitý a nebráni styku s otcom. Ďalšia časť otcov unavená bojom o svoje dieťa, zavalená povinnosťami v práci a s usporiadaním nového života rýchlo rezignuje a uspokojí sa s modelom víkendového tatka, ktorý je rád že aspoň občas vidí svoje deti a do ničoho sa nestará a teda ani riadne o výchovu svojich detí. Posledná skupina otcov je práve tá ktorá sa chce plnohodnotne starať o svoje deti. Pred zákonom ste to práve Vy kedy sa o Vás začne zaujímať celý štátny aparát a skúmať či ste vhodný a spôsobilý len na základe toho že si to matka neželá aj keď Vás ten istý štát aj matka Vašich detí do rozvodu považovala za úplne bezproblémového. Nemalo by to byť tak že štát by sa mal zaujímať práve o tú skupinu otcov ktorá o deti nejaví záujem, prípadne si to odbije prevodným príkazom v banke alebo dvoma víkendami do mesiaca? Tretia skupina otcov je príliš nápadne často postihnutá urputným bojom s matkou ktorá bráni styku otca s dieťaťom a dieťa používa ako nástroj pomsty a vydierania. Často krát za problémom matiek ich detí je problém mužov z predchádzajúcej generácie (týranie alebo výchova despotickým otcom, násilie na ženách, citový chlad a nezáujem zo strany otca, absencia otca atď. Problém absencie alebo zlyhania otca je dnes dobre popísaný a jasný z odbornej literatúry). Ako chceme tento začarovaný kruh pretrhnúť? Tým že odstavíme milujúceho otca len preto že iný otec v predchádzajúcej generácii zlyhal? Pozrime sa na to z pohľadu žien. Stále pretrváva model že žena je automaticky jediný správny rodič. A je zároveň pravda že len malá skupina otcov o svoje deti skutočne bojuje. Súčasný stav ale preferuje často krát horšieho rodiča, rodiča ktorý deti citovo vydiera a z egoistických dôvodov zabraňuje kontaktu s druhým rodičom . Ale už dnes vidno smutné príklady ako sú mnohé dobré matky odstavené od svojich detí len preto že tatko sa pozná zo sudcom, kupuje si svoje deti, nič od detí nežiada len to aby nemali radi svoju matku a tak sa stane že deti zväčša v puberte preferujú svojho otca. Je možné na základe tohto súdom zveriť dieťa do opatery otca, lebo dieťa si to želá a je to v súlade s dohovorom o právach dieťaťa ? Naozaj chcú ženy pokračovať v tomto trende? Áno, sú to dnes ojedinelé prípady, ale čo keď príde doba keď bude v móde tatko ktorý má v opatere deti? Čo keď muži začnú zneužívať moc ktorú stále majú zväčša vo svojich rukách? Ako sa k tomu postavia odborníci čo dnes preferujú to že dieťa má byť s matkou len preto že si to dieťa želá a dohoda o striedavej starostlivosti sa má zamietnuť lebo jeden z rodičov si to neželá? Má byť teda v budúcnosti správny model že dieťa bude zverené otcovi ak si dieťa neželá styk s matkou a otec blokuje striedavú osobnú starostlivosť? Proste tu ide o to aby bol systém nastavený tak aby ho nebolo možné zneužívať. Váš časopis dlhodobo ctí a uznáva osobnosti ktoré bojovali nezištne za skutočné hodnoty. Veľmi dobre viete že systém nezneužívajú ľudia charakterný, s citom pre spravedlnosť a s pevnými zásadami. Takíto ľuďia zväša začnú vopred kričať a upozorňovať na bezprávie a nespravedlnosť. Dajte si tú námahu a pozrite sa na tento problém viac do hĺbky a objektívne. Určite čoskoro zistíte že je to v záujme celej spoločnosti. Dnes je to malá skupinka osvietených žien a mužov ktorá chce odovzdať svojim deťom to najlepšie čo v nich je napriek tomu že zlyhali v manželstve a napriek tomu že že súčasný trend hovorí: zabudni na svoje deti, ak si to preferovaný rodič neželá... Viete si ale predstaviť situáciu že ponecháme výklad zákonov a práva na súčasnej úrovni? Veľká časť budúcej generácie bude nenapravitelne poznačená a preberie nespávne modely správania a odovzdá ich ďalšej generácii. Celkový dojem z Vášho článku je že striedavá starostlivosť o dieťa asi nebude to pravé orechové. Viete o tom že na Slovensku sa týka striedavá osobná starostlivoť menej ako 4% detí? Podľa platnej legislatívy je potrebné myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičocských práv. Naozaj si myslíte že toho je schopných len 4% rodičov na Slovensku a že zvyšok rodičov, zväčša otcov sú absolútne neschopných podielať sa na rovnocennej výchove? Záverom ešte raz ďakujem za otvorenie tejto témy a verím že táto téma nebola pre Vás len náhodným zableskom ale že si uvedomujete dôležitosť diskusie k danej problematike s ohľadom na závažnosť a spoločenský dosah. Dieťa sa odsudzuje na detstvo bez otca. Dôvod? Otec dieťaťa je mužského pohlavia. http://otcovia.sk/blog/?p=128

Toto je perla, ktora vitazi s obrovskym naskokom v sutazi o najvacsiu blbost ohladne starostlivosti o deti: "Pokud chcete byt otcem svych deti, jdete a delejte ponizeneho OTROKA sve zene. Sluzte ji bez odmlouvani do roztrhani tela a ona mozna bude tak laskava a necha Vas si nekdy pohrat ci pohlidat Vase deti." 1. Rand DC: The spectrum of parental alienation syndrome (part I). Am J Forensic Psychology 1997; 15:3:23-51 2. Rand DC: The spectrum of parental alienation syndrome (part II). Am J Forensic Psychology 1997; 15:4:39-92 3. Gardner RA: The Parental Alienation Syndrome: A Guide for Mental Health and Legal Professionals (2nd ed.). Cresskill, NJ, Creative Therapeutics, 1998 4. Gardner RA: Addendum to The Parental Alienation Syndrome: A Guide for Mental Health and Legal Professionals (2nd ed.). Cresskill, NJ, Creative Therapeutics, 2000. www.rgardner.com/refs/addendum2.html

5. Ackerman MJ, Lane AW: Psychological Experts in Divorce Actions, 3rd Edition. New York, Aspen Law and Business, 1998 6. Dallam SJ: The evidence for parental alienation syndrome: an examination of Gardner’s theories and opinions. Treating Abuse Today1998; 8:2:25-34 7. Faller KC: The parental alienation syndrome: what is it and what data support it? Child Maltreatment 1998; 3:100-115 8. Poliacoff JH: Parental alienation syndrome: testing Gardner’s theory in the family courts. FL. Bar Family. L. Section Commentator, June 1999; 25:19-33 9. Gardner RA: Rebuttal to Faller. Child Maltreatment 1998; 3:309-312 10. Gardner RA: Recent trends in divorce and custody litigation. Academy Forum 1985:2:3-7 11. Reich W: Character Analysis. New York, Farrar, Straus and Giroux, 1949 12. Wallerstein JS, Kelly, JB: Surviving the Breakup. New York, Basic Books, 1980 13. Warshak RA: Psychological syndromes: parental alienation syndrome, in Expert Witness Manual. Edited by Orsinger RA. Austin, Texas, State Bar of Texas, 1999 14. Gardner RA: Articles in peer-review journals on the parental alienation syndrome, 2001. www.rgardner.com/refs/pas_peerreviewarticles.html

15. Roseby V: Symposium on child custody evaluations. Assoc. Family and Conciliation Courts, 1997 16. Kelly JB: Children’s adjustment in conflicted marriage and divorce: a decade review of research. J Child and Adolescent Psychiatry 2000; 39:8:963-973 17. Warshak RA: The impact of divorce in father-custody and mother-custody homes: the child’s perspective, in Children and Divorce. Edited by Kurdek LA. San Francisco, Jossey-Bass, 1983 18. Fabricius WV, Hall JA: Young adults’ perspectives on divorce: living arrangements. Family and Conciliation Courts Rev 2000; 38:4:446-461 19. Rosen, R: Some crucial issues concerning children of divorce. J Divorce1979; 3:19-25 20. Lewis JM, Beavers WR, Gosett JT, Phillips VA: No Single Thread: Psychological Health in Family Systems. New York, Bruner/Mazel, 1976 21. Wallerstein JS, Blakeslee S: Second Chances: Men, Women, and Children a Decade After Divorce. New York, Ticknor and Fields, 1989 22. Johnston JR, Campbell, LE: Impasses of Divorce: The Dynamics and Resolution of Family Conflict. New York, Free Press, 1988 23. Johnston JR, Roseby V: In the Name of the Child: A Developmental Approach to Understanding and Helping Children of Conflicted and Violent Divorce. New York, Free Press, 1997 24. Darnall, D: Parental alienation: not in the best interest of the children. ND L Rev 1999.; 75:2:323-364 25. Kelly JB, Johnston JR: The alienated child: a reformulation of parental alienation syndrome. Family Ct Rev(2001); 39, in press. An earlier version of the article was presented at the Assoc. Family and Conciliation Courts Conference, New Orleans, May 31,2000 26. Bone JM, Walsh MR: Parental alienation syndrome: how to detect it and what to do about it. The Florida Bar J 1999; 73:44-48 27. Campbell TW: False allegations of sexual abuse and their apparent credibility. Am J Forensic Psychology 1992; 10:21-35 28. Campbell TW: Smoke and Mirrors: The Devastating Effect of False Sexual Abuse Claims. New York, Insight Books, 1998 29. Clawar SS, Rivlin BV: Children Held Hostage: Dealing with Programmed and Brainwashed Children. Chicago, American Bar Association, 1991 30. Lund M: A therapist’s view of parental alienation syndrome. Family and Conciliation Courts Rev 1995; 33:3:308-316 31. Waldron KH, Joanis DE: Understanding and collaboratively treating parental alienation syndrome. Am J Family Law 1996; 10:121-133 32. Warshak RA: Remarriage as a trigger of parental alienation syndrome. Am J Family Therapy 2000; 28:3:229-242 33. Gardner RA: Therapeutic Interventions for Children with Parental Alienation Syndrome. Cresskill, NJ, Creative Therapeutics, 2001 34. Garber BD: Alternatives to parental alienation: acknowledging the broader scope of children’s emotional difficulties during parental separation and divorce. NH Bar J, March 1996; 51-54 35. Warshak RA: Divorce Poison: Protecting the Parent-Child Bond From a Vindictive Ex. New York, Regan Books, 2001 36. Gardner RA: Differentiating between the parental alienation syndrome and bona fide abuse/neglect. Am J Family Therapy 1999; 27:2:97-107 37. The Random House Dictionary of the English Language. Edited by Stein J. New York, Random House, 1967 38. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition. Washington, DC, American Psychiatric Association, 1994 39. Kopetski LM: Identifying cases of parental alienation syndrome—part I. The Colorado Lawyer 1998; 29:2:65-68. www.fact.on.ca/Info/pas/kopet98a.htm

40. Kopetski LM: Identifying cases of parental alienation syndrome—part II. The Colorado Lawyer 1998; 29:3:63-66; www.fact.on.ca/Info/pas/kopet98b.htm

41. Dunne J, Hedrick M: The parental alienation syndrome: an analysis of sixteen selected cases. J Divorce and Remarriage 1994; 21:3/4:21-38 42. Cartwright GF: Expanding the parameters of parental alienation syndrome. Am J Family Therapy 1993, 21:205-215 43. Price JL, Pioske KS: Parental alienation syndrome: a developmental analysis of a vulnerable population. J Psychosocial Nursing 1994; 32:9-12 44. Rogers M: Delusional disorder and the evolution of mistaken sexual allegations in child custody cases. Am J Forensic Psychology 1992; 10:47-69 45. Stahl P: Conducting Child Custody Evaluations. Thousand Oaks, CA, Sage Publications, 1994 46. Gold-Biken LZ: The need for the study of programming and brainwashing, in Children Held Hostage. Edited by Clawar SS, Rivlin BV. Chicago, American Bar Association, 1991 47. Lifton RJ: Thought Reform and the Psychology of Totalism. New York, W.W. Norton and Company, 1961 48. Tobias ML, Lalich J: Captive Hearts Captive Minds. Alameda, CA, Hunter House, 1994 49. Ceci SJ, Bruck M: Jeopardy in the Courtroom: A Scientific Analysis of Children’s Testimony. Washington, DC, American Psychological Association, 1995 50. Frances A, First MB, Pincus HA: DSM-IV Guidebook. Washington, DC, American Psychiatric Association, 1995 51. American Psychiatric Association, Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Third Edition-Revised. Washington, DC, American Psychiatric Association, 1987 52. Mosteller RP: Syndromes and politics in criminal trials and evidence law. Duke Law 11996; 46:461- 468 53. Daubert v. Merrell Dow Pharmaceuticals, Inc., 509 U.S. 579 (1993) 54. General Electric Co. v. Joiner, 522 U.S. 13 6 (1997) 55. Kuhmo Tire Co. v. Carmichael, 119 S.Ct. 1167 (1999) 56. E.I. du Pont de Nemours and Co. v. Robinson, 923 S.W. 2d 549 (Tex. 1995) 57. Gammill v. Jack Williams Chevrolet, 972 S.W. 2d 713 (Tex. 1998) 58. Gottesman MJ: Admissibility of expert testimony after Daubert: the “prestige” factor. Emory Law 1 1996; 43:867-876 59. Slobogin C: The admissibility of behavioral science information in criminal trials: from primitivism to Daubert to voice. Psychology, Public Policy, and Law 1999; 5:1:100-119 60. Krauss DA, Sales BD: The problem of “helpfulness” in applying Daubert to expert testimony: child custody determinations in family law as an exemplar. Psychology, Public Policy, and Law 1999; 5:1:78-99 61. Shuman OW, Sales BD: The impact of Daubert and its progeny on the admissibility of behavioral and social science evidence. Psychology, Public Policy, and Law 1999; 5:13-15 62. Frye v. United States, 293 F. 1013 (1923) 63. Kilgore v. Boyd, 13th Circuit Court, Hillsborough County, No. 94-7573 (Fla. Nov. 22, 2000) 64. American Psychological Association: Guidelines for child custody evaluations in divorce proceedings. American Psychologist 1994; 49:7:677-680 65. Zervopoulos JA: Robinson/Daubert and mental health testimony: the sky is not falling. Texas Bar J 2001; in press 66. Watkins v. Telsmith, Inc., 121 F.3d 984, 991 (5th Cir., 1997) 67. Gould JW: Conducting Scientifically Crafted Child Custody Evaluations. Thousand Oaks, CA, Sage Publications, 1998 68. Gardner RA: The detrimental effects on women of the misguided gender egalitarianism of child custody dispute resolution guidelines. The Academy Forum 1994; 38:1/2:10-13 69. Gardner RA: Recommendations for dealing with parents who induce a parental alienation syndrome in their children. Issues in Child Abuse Accusations 1997; 8:3:174-178 70. Gardner RA: Recommendations for dealing with parents who induce a parental alienation syndrome in their children. J Divorce and Remarriage 1998; 28:3/4:1- 23 71. Gardner RA: Family therapy of the moderate type of parental alienation syndrome. Am J Family Therapy 1999; 27:3:195-212 72. Gardner RA: Guidelines for assessing parental preference in child-custody disputes. J Divorce and Remarriage 2000; 30:1/2:1-9 73. Gardner RA: The recent gender shift in PAS indoctrinators. Women in Psychiatry, in press 74. Gardner RA: The parental alienation syndrome: sixteen years later. The Academy Forum 2001, in press 75. Gardner RA: The empowerment of children in the development of parental alienation syndrome. Am J Forensic Psychology 2001; in press 76. Gardner RA: Should courts order PAS children to visit/reside with the alienated parent? A follow-up study. Am J Forensic Psychology 2001; 19:3:61-106 77. Gardner RA: Judges interviewing children in custody/visitation litigation. New Jersey Fam Lawyer 1987; 7:2:26ff 78. Gardner RA: Legal and psychotherapeutic approaches to the three types of parental alienation syndrome families: when psychiatry and the law join forces. Court Review 1991; 28:1:14-21 79. Gardner RA: Child custody, in Basic Handbook of Child Psychiatry. Edited by Noshpitz J. New York, Basic Books, 1987 80. Garbarino J, Scott FM: What Children Can Tell Us: Eliciting, Interpreting, and Evaluating Critical information from Children. San Francisco, Jossey-Bass Publishers, 1992 81. Nicholas L: Does parental alienation exist? Preliminary empirical study of the phenomenon in custody and visitation disputes. Presented at the 13th Annual Symposium in Forensic Psychology of the American College of Forensic Psychology, Vancouver, British Columbia, 1997 82. Blush GJ, Ross KL: Sexual allegation in divorce: the SAID syndrome. Family and Conciliation Courts Rev 1987; 25:1-11 83. Blush GJ, Ross KL: Sexual abuse validity discriminators in the divorced or divorcing family. Issues in Child Abuse Accusations 1990; 2:1-6 84. Blush GJ, Ross K.L: investigation and case management issues and strategies. Issues in Child Abuse Accusations 1990; 2:152-160 86. Wakefield H, Underwager R: Personality characteristics of parents making false accusations of sexual abuse in custody disputes. Issues in Child Abuse Accusations 1990; 2:121-136 87. Turkat ID: Child visitation interference in divorce. Clinical Psychology Review 1994; 14:732 742 88. Murray K: When children refuse to visit parents: is prison an appropriate remedy? Family and Conciliation Courts Rev 1999; 37:1:83-98 89. Stahl PM: Complex Issues in Child Custody Evaluations. Thousand Oaks, CA, Sage Publications, 1999

Paní by si měla uvědomit, že pokud dítě nemůže být se svým rodičem, který jej má v péči, tak NA PRVNÍM MÍSTĚ je rodič druhý, nikoliv chůva, nikoliv prarodiče, nikoliv kroužky. Její postoj je nelegitimní.

S E M I N Á Ř 25. duben - mezinárodní den boje proti syndromu zavrženého rodiče (SZR) http://www.unie-otcu.cz/szr_pozvanka_25_04_2012.pdf

III.ÚS 3363/10 ze dne 13.07.2011 Neústavnost předběžného opatření Ústavní soud rozhodl takto: Usnesení Krajského soudu se ruší. Odůvodnění: Ve včas podané ústavní stížnosti, která i jinak splňuje náležitosti ústavní stížnosti stanovené zákonem č. 182/1993 Sb., o Ústavním soudu, ve znění pozdějších předpisů (dále jen "zákona o Ústavním soudu"), stěžovatelka navrhla, aby pro porušení čl. 2 odst. 2, čl. 10 odst. 2, čl. 32 a čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod  (dále jen "Listiny"),  čl. 17 Mezinárodního paktu o občanských a politických právech, čl. 6 a čl. 8 Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod (dále jen "Úmluvy") a čl. 3 Úmluvy o právech dítěte, bylo zrušeno v záhlaví označené rozhodnutí  odvolacího soudu,  vydané v občanskoprávním řízení. Usnesením ze dne 28. 7. 2009, Okresní soud v řízení zahájeném návrhem opatrovníka nezletilého (Městského úřadu v Šumperku) na nařízení ústavní výchovy rodičům nezletilého uložil povinnost účastnit se po dobu tří měsíců rodinné terapie v psychiatrické ordinaci. Ostatně v současně probíhajícím řízení o výkon rozhodnutí dosud nebyly vyčerpány všechny zákonem předjímané možnosti k ochraně opatrovníkem dovolávaných práv nezletilého, zejména rodinná terapie. Krajský soud usnesením ze dne 29. 9. 2009, (k odvolání opatrovníka nezletilého a otce) usnesení okresního soudu ze dne 28. 7. 2009 změnil tak, že nařídil předběžné opatření, jímž matce nezletilého Bc. A. D. uložil předat nezletilého Pavla do péče Psychiatrické léčebny v Opavě, a potvrdil je ve výroku o uložení povinnosti rodičům nezletilého podrobit se rodinné terapii. Odkázal na závěr znaleckého posudku vypracovaného pro účely řízení o úpravu styku otce s nezletilým, podle něhož se "při komplexním zhodnocení věci jako prognosticky jediné možné opatření jevilo dočasné vynětí nezletilého z matčiny péče a jeho umístění do neutrálního léčebného zařízení, jehož výsledkem by mělo být zjištění, kdo z rodičů má za vzniklé situace lepší předpoklady pro výchovu nezletilého", s čímž i plně koresponduje zpráva MUDr. Š., která doporučuje pobyt dítěte v psychiatrickém zařízení, a na tomto základě shledal odvolací soud nutnost zatímně upravit poměry účastníků nařízením předběžného opatření, jehož cílem je "zamezit negativnímu působení matky na nezletilého, která narušuje psychický vývoj dítěte zejména v rovině ve vztahu k jeho otci" s tím, že odborným vedením (zde) by mělo být dosaženo změny v postoji nezletilého k otci. Dne 25. 1. 2010 umístila matka nezletilého Pavla do Psychiatrické léčebny v Opavě. Odvolací soud především dospěl (na rozdíl od soudu prvního stupně) k závěru, že důvody pro zrušení předběžného opatření dány nejsou; jestliže je lékařskou zprávou a znaleckým posudkem "objektivizováno", že matka dítě v jeho vztahu k otci nadále "deformuje" a "není dosud schopna ani ochotna na tom cokoliv změnit", pak podle jeho názoru nemůže být v zájmu nezletilého, aby se k matce vrátil, neboť má "právo na to, aby si mohl utvářet a rozvíjet kladný vztah i k otci a toto právo mu matka dlouhodobě odpírá".  Podle odvolacího soudu není rovněž důvodu ani pro zrušení předběžného opatření (z 19. 1. 2009), jímž byl upraven styk otce s nezletilým, neboť - jak vyplynulo ze zpráv psychiatrické léčebny - je nezletilý schopen se s otcem stýkat a to bez jakýchkoliv neurotických projevů, avšak "musí být správně výchovně veden", přičemž pobyt nezletilého mimo péči matky "je předpokladem (jeho) bezproblémového styku s otcem".  Ve shodě s okresním soudem pak shledal důvody pro uložení povinnosti rodičům nezletilého účastnit se rodinné terapie. Stěžovatelka v ústavní stížnosti namítá, že odvolací soud pochybil, když nezletilý, o jehož zásah do osobní svobody zde jde především, nebyl v žádném řízení, v němž bylo rozhodováno o jeho umístění do psychiatrické léčebny, před soudem vyslechnut, ačkoliv to opakovaně navrhovala. Vedlejší účastník M. N. (otec nezletilého) ve vyjádření k ústavní stížnosti uvedl, že stěžovatelkou uváděné argumenty "neodráží fakta a důkazy" zjištěné a provedené v průběhu řízení, ale jen "její patologickou a poruchovou osobnost", jež používá dítě jako nástroj k manipulaci s okolím a psychicky ho týrá, když je jejímu "programování vydáno na milost" a "nemá jinou šanci, než se s ní ztotožnit a vykonávat vše tak, jak si ona přeje". Vedlejší účastník podrobně popsal vývoj svého vztahu se stěžovatelkou a průběh svých styků s nezletilým Pavlem, jakož i postup soudů v řízení o jeho návrhu na úpravu styku s nezletilým. Též se obšírně vyjádřil k okolnostem, jež předcházely podání návrhu na nařízení předmětného předběžného opatření, k průběhu pobytu nezletilého v psychiatrické léčebně, k přístupu a chování stěžovatelky v době zdejšího umístění nezletilého, jakož i k výsledku, jehož bylo tímto pobytem dosaženo. Podle vedlejšího účastníka není stěžovatelka "schopna pochopit", že cílem umístění nezletilého do psychiatrické léčebny bylo zabránit jí v "manipulování a programování" dítěte "proti druhému rodiči", a tedy "záchrana (jeho) duševního zdraví"; podle závěrů znaleckých posudků a lékařských zpráv je zjevné, míní vedlejší účastník, že u nezletilého "došlo k velkému poškození jeho osobnosti", a "dítě je týráno, proti svému otci programováno a trpí syndromem zavrženého rodiče". Uvádí, že osobně si nepřál, aby byl nezletilý umístěn v prostředí psychiatrické léčebny, ale "jak mu bylo sděleno, matka je natolik nezvladatelnou a poruchovou osobností, že dítě nelze umístit jinam, než do zařízení, které bude schopné se i po psychiatrické stránce vypořádat s její patologickou osobností a chováním". Přístupem stěžovatelky k realizaci jeho styků s nezletilým tudíž dlouhodobě dochází jak k porušení práva dítěte na rodičovskou výchovu druhým rodičem, ale i k porušování jeho práva na výkon rodičovské odpovědnosti dle § 34 zákona o rodině, jakož i k porušení zásady možnosti omezit práva rodiče a odloučit rodiče a dítěte jen rozhodnutím soudu na základě zákona (čl. 32 odst. 4 Listiny). Podle vedlejšího účastníka napadené rozhodnutí odvolacího soudu nepostrádá - oproti tvrzením stěžovatelky - též náležité odůvodnění "ve věci styku otce se synem", přičemž odvolací soud, který podle něj "zcela reflektoval a upřednostnil zájmy nezletilého", opřel své rozhodnutí o "velmi pádné argumenty motivované zájmem dítěte". K otázce způsobilosti předběžného opatření (jako opatření prozatímní povahy) zasáhnout do základních práv a svobod účastníků řízení se Ústavní soud v rozhodovací praxi (byť s jistou rezervovaností, viz kupříkladu rozhodnutí ve věci sp. zn. III. ÚS 119/98) vyjadřuje tak, že tuto způsobilost vyloučit nelze. Ústavní soud v dřívějších rozhodnutích (kupř. sp. zn. II. ÚS 221/98, IV. ÚS 189/01) dal zřetelně najevo, že "smyslem předběžného opatření je zatímní úprava poměrů účastníků (nikoli s konečnou platností), přičemž musí být poskytnuta ochrana jak tomu, kdo o vydání předběžného opatření žádá, tak v rámci ústavních pravidel i tomu, vůči komu předběžné opatření směřuje (čl. 90 Ústavy)". Současně platí, že "ochrana toho, proti komu má navrhované předběžné opatření směřovat, však nemůže dosáhnout takové intenzity, aby prakticky znemožnila ochranu oprávněných zájmů druhé strany". Ústavní soud opakovaně zdůrazňuje i důsledky toho, že v případě předběžného opatření se jedná o opatření dočasné povahy s omezenou dobou trvání (§ 77 o. s. ř.), které může být k návrhu zrušeno, a není jím ani prejudikován konečný výsledek sporu. V dané věci, se zřetelem k obsahu ústavní stížnosti, jde tedy o to, zda se odvolací soud v nyní projednávané věci nedopustil pochybení, způsobilých založit nepřijatelné ústavněprávní konsekvence, tj. zda nepředstavují nepřípustný zásah do právního postavení stěžovatelky v té rovině, jíž je poskytována ochrana ústavněprávními předpisy a mezinárodními úmluvami, a to tím, že změnil rozhodnutí soudu prvního stupně tak, že návrh stěžovatelky na zrušení nařízeného předběžného opatření, kterým jí bylo uloženo předat nezletilého Pavla D. do péče Psychiatrické léčebny v Opavě zamítl, a ponechal tak toto předběžné opatření účinným. Stěžovatelka prvotně podala ústavní stížnost i za nezletilého Pavla; poté, co se jí stalo zřejmým, že nebylo možné udělit plnou moc advokátce k jeho zastupování (pro zájmovou kolizi nepřichází v úvahu řešení, jež přijal Ústavní soud v nálezu sp. zn. II. ÚS 1945/08), výslovně ohlásila ústavní stížnost jako výlučně vlastní, s požadavkem, aby dovozovaná porušení ústavněprávních principů byla spojována jen s její osobou. Je však namístě již zde - obecně - zaznamenat, že ústavně zaručená práva, na která se ústavní stížnost odvolává (čl. 10 odst. 2, čl. 32 odst. 4, čl. 36 odst. 1 Listiny, čl. 8 Úmluvy, resp. čl. 3 Úmluvy o právech dítěte), působí nikoli jen jednosměrně vůči rodiči nebo dítěti, nýbrž zpravidla tak, dopadají v té či oné míře do vzájemného vztahu obou.  Ačkoli řízení ve věci péče o nezletilé (§ 176 o. s. ř.) není zpravidla "jednolité" v tom smyslu, že by se vyznačovalo jediným předmětem, a soud obvykle vede (jedním "spisem") více řízení dílčích, zhusta současně i o výkon jednotlivých dříve vydaných rozhodnutí, nelze pouštět se zřetele, že předběžné opatření je - z povahy věci - vždy ukotveno ke konkrétnímu, byť jednomu z více, dílčích řízení, s nímž je obsahově spjato; proto podmínky jeho vydání je třeba posuzovat vždy právě ve vztahu k tomuto dílčímu řízení, a spolu s ním sdílí i jeho další "osud" (viz zejména ustanovení § 77 odst. 1 písm. a) až c) o. s. ř.). Okolnost, že pro "vydání" (míněno v širším slova smyslu) předběžného opatření nebyly dány základní procesní podmínky - v existenci souvztažného řízení ve věci - je, jak bylo výše naznačeno, povahy natolik zásadní, že takto založená procení vada nabývá charakteristik vady významu ústavněprávního (viz srovnatelnou situaci vydání rozhodnutí v řízení, jež lze zahájit jen na návrh, který zde však nebyl). Principy spravedlivého procesu zakotveného v čl. 36 odst. 1 Listiny byly tedy porušeny, a stěžovatelka se jich dovolávala opodstatněně. Ústavní soud nepřehlédl ustanovení § 273 odst. 2 o. s. ř., v jehož rámci může soud uložit na dobu nejvýše 3 měsíců účast na mimosoudním smírčím nebo mediačním jednání nebo na rodinné nebo jiné vhodné terapii, nebo i stanovit plán navykacího režimu, je-li to v zájmu dítěte, jehož výkonem pověří vhodnou osobu nebo zařízení, neprovádí-li soud výkon kontroly přímo. Nicméně, i kdyby takový navykací režim mohl být obsahově připodobněn k danému předběžnému opatření, bylo vyloučeno se k němu jakkoli přímo uchýlit, neboť je součástí opatření nikoli předběžných, nýbrž výkonu rozhodnutí, o což zde však evidentně nešlo. Ve vztahu k obdobnému opatření, jež bylo v dané věci zvoleno coby opatření předběžné, totiž institutu ústavní výchovy a podmínkám jejího nařízení se Ústavní soud vyjádřil již ve vícero rozhodnutí. Právě pro jejich jistou srovnatelnost - vytržení dítěte ze svého přirozeného rodinného prostředí a umístění v ústavním zařízení - a proto, že jsou "ve hře" shodná ústavněprávní ustanovení (jichž se stěžovatelka výslovně dovolává), je přiléhavé již dříve formulované zásady připomenout. Při výkladu ustanovení čl. 10 odst. 2 Listiny, a ustanovení čl. 8 Úmluvy (ochrany rodinného života) Ústavní soud zdůrazňuje, že základem rodinných vazeb je tradičně biologické pouto pokrevního příbuzenství mezi členy rodiny, jakkoliv tradiční pojetí rodiny prošlo v uplynulé době vývojem (srov. sp. zn. II. ÚS 568/06), přičemž základním prvkem rodinného života je nadále soužití rodičů a dětí (rozsudek Evropského soudu pro lidská práva ve věci Kutzner proti Německu, č. 46544/99, § 58, ESLP 2002-I, aj.), neboť právě v jeho rámci se má uskutečňovat péče a výchova ze strany rodičů, na niž mají děti právo podle čl. 32 odst. 4, věty první, Listiny. V důsledku oprávnění zákonodárce stanovit v souladu s čl. 32 odst. 6 Listiny "podrobnosti" pak nemůže dojít k omezení tohoto základního práva. Podle čl. 32 odst. 4, věty druhé, Listiny mohou být práva rodičů omezena a nezletilé děti mohou být od rodičů odloučeny proti jejich vůli jen rozhodnutím soudu na základě zákona. K materiální souladnosti zásahu do základních práv a svobod se zákonem přitom podle čl. 8 odst. 2 Úmluvy dochází, sleduje-li tento zásah některý nebo některé z legitimních cílů, a je-li pro jejich dosažení nezbytný, tedy zejména přiměřený sledovanému účelu (viz rozhodnutí Evropského soudu pro lidská práva ve věci Couillard Maugery proti Francii, č. 64796/01, § 237). Důvodová zpráva k zákonu č. 259/2008 Sb., kterým se mění zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, ve znění pozdějších předpisů, a zákon č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí, ve znění pozdějších předpisů, jež nabyl účinnosti dnem 1. 9. 2008, konstatuje, že ochrana dětí a rodiny patří k prioritám společnosti, a uvádí dále, že "současná právní úprava obsažená v občanském soudním řádu vykazuje jak nedostatky ve vztahu k nařizování předběžných opatření týkajících se nezletilých dětí, tak i ve vztahu k jejich rodičům, kteří v důsledku narušené vzájemné komunikace negativně působí na dítě a v konečném důsledku i na průběh případného soudního řízení. Prioritou je tedy v této oblasti zavést taková opatření, která povedou k rychlejšímu a kvalitnějšímu rozhodování soudů, jakož i k zajištění zvýšené úrovně ochrany dětí za současného umožnění alternativních metod řešení rodičovských sporů". Novela občanského soudního řádu provedená tímto zákonem proto v reakci "na společenskou potřebu týkající se řádného zacházení s dítětem v případě, že je třeba je umístit mimo rodinné prostředí" (srov. zmíněná důvodová zpráva) definovala - pro potřeby režimu dle ustanovení § 76a odst. 1 o. s. ř. - pojem "vhodné prostředí" tak, že se jím rozumí "výchovné prostředí u osoby nebo zařízení, způsobilého k realizaci předběžného opatření, jakož i k zabezpečení potřeb dítěte dle konkrétní potřeby", přičemž podle důvodové zprávy tato nová právní úprava má "nelegislativní návaznost, neboť ve spolupráci s dalšími resorty dojde k vypracování seznamu vhodných prostředí, který bude obsahovat také popis rozsahu zajišťovaných služeb. Tento seznam bude k dispozici jak orgánům péče o dítě, tak i soudům. Navrhovaná úprava by měla napomoci zabránit tomu, aby děti byly umísťovány do zjevně nevhodných prostředí". Ze sdělení Ministerstva spravedlnosti ze dne 25. 8. 2008, č. j. 258/2007-LO-SP/96, se podává, že do tohoto seznamu vhodných zařízení psychiatrické léčebny zařazeny nebyly. Právo dítěte být slyšeno v každém řízení, v němž se rozhoduje o jeho záležitostech, zakotvené výslovně v čl. 12 Úmluvy o právech dítěte, čl. 3 Evropské úmluvy o výkonu práv dětí, jakož i v § 31 odst. 3 zákona o rodině a § 100 odst. 4 o. s. ř.,  poskytuje dítěti možnost, aby se tak stalo v každém soudním nebo správním řízení, které se jej dotýká, a to buďto přímo, nebo prostřednictvím zástupce nebo příslušného orgánu, přičemž způsob slyšení musí být v souladu s procedurálními pravidly vnitrostátního zákonodárství; jinými slovy, zaručuje dítěti právo, aby mohlo v řízení projevit své stanovisko k otázkám, jež se ho bezprostředně dotýkají, a umožňuje mu (byť jen do určité míry) vyrovnat nerovné postavení ve vztahu k rodičům, případně koliznímu opatrovníkovi. Je přitom samozřejmé, že konečné hodnocení (posouzení) zájmu nezletilého dítěte příslušelo v projednávané věci obecnému soudu, v jehož dispozici bylo i oprávnění k případným korekturám představ a názorů dítěte o tom, co je pro něj v konkrétní věci vhodné, případné, resp. obecně prospěšné, a co nikoli; k názoru nezletilého přihlíží soud proto právě s ohledem na jeho věk, rozumovou a citovou vyspělost (srov. usnesení sp. zn. III.ÚS 707/04, sp. zn. IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07).       Stěžovatelkou dovolávané právo dítěte být slyšeno v řízení, které se jej dotýká, sice bez dalšího náleží pouze dítěti a nikoliv rodičům (srov. sp. zn. II.ÚS 393/05, sp. zn. II.ÚS 1818/07), avšak ve vztahu k němu nelze přesto vyloučit, aby se tohoto práva dovolala i stěžovatelka (jako matka dítěte) právě v souvislosti s námitkou neoprávněného zásahu do svých práv, jmenovitě zásahu do (vlastního) soukromého a rodinného života, jakož i práva na spravedlivý proces v řízení, jehož byla sama účastníkem (srov. nález sp. zn. III. ÚS 3007/09). To je možné vztáhnout nejen k její výhradě, že v řízení nebyl vyslechnut nezletilý a do jeho výsledku nebyl dostatečně zakomponován jeho názor k odnětí z péče matky, nýbrž že tím byla pominuta i možnost zjištění ku konkrétnímu obsahu a výsledkům dříve nařízeného předběžného opatření, čímž zůstal skutkový základ věci neúplný. V nyní projednávané věci Ústavní soud neshledává relevantní důvod, pro který bylo nezletilému alespoň ve stadiu řízení před odvolacím soudem odepřeno  právo na slyšení, ačkoliv v rozhodné době dosáhl věku více než 10 let, a byl přitom psychicky vyspělým natolik (opak se ze soudního spisu nepodává), aby sám mohl odvolacímu soudu vysvětlit důvody svého (odmítavého) postoj k otci, čehož se stěžovatelka - jako významného skutkového zjištění - dovolávala.      Odvolací soud tím zasáhl do práva stěžovatelky na spravedlivé řízení dle čl. 36 odst. 1 Listiny, jestliže nezjistil názory a poznatky nezletilého k věci samé jeho výslechem, spokojil se toliko s aplikací obecného pravidla, že v řízení o předběžném opatření se dokazování neprovádí, a aplikoval je i v řízení o jeho zrušení poté, co bylo již nepřehlédnutelnou dobu skutečně realizováno. Shrnutím řečeného je namístě závěr, ve všech třech rovinách, které byly výše zvoleny pro ústavněprávní přezkum napadeného rozhodnutí, byly předznačené ústavněprávní deficity zjištěny a doloženy. Z dílčích závěrů, jež byly vysloveny, plyne, je zde situace, jež je způsobilá založit důvod pro zásah Ústavního soudu.      Je namístě proto uzavřít, že napadeným rozhodnutím odvolacího soudu byla základní ústavně zaručená práva stěžovatelky zakotvená v čl. 10 odst. 2, čl. 32 odst. 4, a čl. 36 odst. 1 Listiny, čl. 8 Úmluvy, resp. čl. 3 Úmluvy o právech dítěte vskutku porušena. Na tomto základě Ústavní soud ústavní stížnosti vyhověl a  usnesení  Krajského soudu v Ostravě - pobočky v Olomouci,  ze dne 31. 8. 2010, č. j. 70 Co 405/2010-979, v rozsahu části výroku I,  jímž se mění výrok I. usnesení Okresního soudu v Šumperku ze dne 30. 6. 2010, č. j. 40P 177/2000-885, tak, že "návrh matky na zrušení předběžného opatření nařízeného usnesením Krajského soudu v Ostravě- pobočce v Olomouci ze dne 29. 9. 2009, č. j. 70 Co 426/2009-75, ve znění opravného usnesení ze dne 2. 11. 2009, č. j. 70 Co 426/2009-85, kterým bylo matce uloženo, aby nezl. Pavla předala do péče Psychiatrické léčebny v Opavě se zamítá", podle ustanovení § 82 odst. 1, odst. 3 písm. a) zákona o Ústavním soudu zrušil. V Brně dne 13. července 2011              Gardner - Terapeutické intervence u dětí se SZR http://www.ulozto.cz/xPsy2aK/r-a-gardner-terapeuticke-intervence-u-deti-se-szr-pdf

OTVORENÝ LIST VŠETKÝM ROZVEDENÝM MAMÁM, MILUJÚCIM SVOJE  DETI Milá mamička, všetci vieme, že svoje dieťa nadovšetko miluješ a záleží ti na tom, aby bolo šťastné, hravé, spokojné a vyrastalo obklopené láskou svojich blízkych. Určite robíš maximum pre štastie svojho dieťaťa a si nenahraditeľnou súčasťou jeho života. Nepochybne si myslíš, že tvoja láska je dostatočnou zárukou jeho zdravého psychického vývoja a že po tom, čo sa rozpadol blízky vzťah medzi tebou a otcom Vášho dieťaťa, tvoja láska ochráni Vaše dieťa pred všetkým zlým a otcovskú lásku, či lásku starých rodičov z otcovej strany, už nepotrebuje, lebo materinská láska dieťaťu úplne stačí k tomu, aby bolo šťastné... V tomto sa ale mýliš. Hoci sa vzťah rodičov rozpadol a Vaše city voči sebe ochladli, tvoje dieťa stále v podvedomí miluje svojho otca a potrebuje ho ako "otcovský vzor" k zdravému psychickému vývoju a potrebuje pravidelný - intenzívny kontakt s otcom. Otec tvojho dieťaťa stále miluje svoje - tvoje - vaše spoločné dieťa (majúce oči a vlasy rovnakej farby ako on, s úsmevom rovnakým ako jeho matka) -  a chce sa s ním stretávať, dávať mu svoju lásku, sledovať ako rastie, ako sa smeje, chce mu pomáhať, keď má problémy s učením, v škole, chce ho učiť jazdiť na bicykli, chce byť naďalej dôležitou súčasťou jeho života, chce byť na Vaše dieťa hrdý, aké robí pokroky a chce, aby dieťa bolo hrdé na svojho otca, že ho miluje a že sa oňho stará. Mnohé zahraničné výskumy odborníkov na psychológiu a psychiatriu dokazujú, že deti, ktorým bolo po rozvode znemožnené stretávať sa  pravidelne so svojím otcom trpia pocitmi viny, zníženým sebavedomím, afektívnymi reakciami, psychicky trpia odlúčenosťou od druhého rodiča, takisto ich trápi, ak otec aktívne nevyhľadáva ich prítomnosť a neprejavuje záujem o ne, následkom čoho sa z takýchto detí napriek starostlivým matkám často stávajú delikventi a neprimerane riešia životné situácie. Mnohé výskumy dokázali, že aj starí rodičia zohrávajú svojím pôsobením dôležitú úlohu pri zdravom vývoji psychiky dieťaťa. Tvoja láska je veľká, ale k zdravému a spokojnému vývoju potrebuje tvoje dieťa naďalej vídať pravidelne obidvoch rodičov, aj keď ste rozvedení a už spolu nežijete v jednej domácnosti. Od roku 2010 slovenské zákony podľa vzoru iných vyspelých štátov umožnili, že dieťa po rozvode rodičov nemusí byť zverené len do výhradnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže byť na základe obojstrannej dohody rodičov zverené do striedavej starostlivosti rodičov. Je to pre dobro dieťaťa, aby dieťa netrpelo psychicky dlhým odlúčením od otca, aby otec netrpel dlhým odlúčením od dieťaťa, ktoré si mu porodila, a ktoré naďalej miluje a potrebuje ho vídať. Prítomnosť otca tvojmu dieťaťu pomáha žiť s pocitom istoty lásky obidvoch rodičov a zvyšuje mu sebavedomie bez ohľadu na ľudské chyby, ktoré jeho otec urobil vo vzťahu k jeho matke. Ak umožníš svojmu dieťaťu častejšie vídať jeho biologického otca, tvoje dieťa bude šťastné a spokojné. Zároveň ty budeš mať viacej času na seba, aby si si oddýchla, zrelaxovala sa, športovala, pracovala, alebo sa intenzívne vzdelávala počas hodín, ktoré tvoje dieťa bude vďaka Vašej dohode o striedavej starostlivosti pravidelne tráviť s otcom a jeho rodinou. Ak miluješ svoje dieťa, daj mu šancu na obidvoch rodičov a stretni sa s jeho otcom u školeného mediátora, kde sa môžete bez prítomnosti cudzích ľudí (súdov) dohodnúť na podmienkach striedavej starostlivosti o dieťa, aby ste boli spokojní obidvaja a tvoje dieťa nestratilo lásku ani jedného rodiča. U mediátora môžete spísať písomnú dohodu o striedavej starostlivosti o dieťa, spôsobe financovania dieťaťa, o tom, že si navzájom umožníte každodenné telefonické (internetové) kontakty s dieťaťom a podávanie informácie o dieťati v prípade, že dieťa na základe vzájomnej dohody zotrvá niekoľko dní u toho druhého rodiča. Súčasťou dohody môžu byť aj pravidelné kontroly psychiky dieťaťa u detského psychológa, aby si mala istotu, že sa otec a jeho rodina k dieťaťu dobre správajú počas tvojej neprítomnosti. Táto dohoda sa môže pravidelne obnovovať a meniť podmienky. Ak miluješ svoje dieťa, daj mu šancu byť milované a vychovávané obidvomi rodičmi bez ohľadu na to, že už Vás rodičov okrem dieťaťa iné puto nespája. Tvoje dieťa ti bude za to vďačné, že má takú úžasnú a veľkorysú mamu schopnú kompromisov v záujme zdravého vývoja jeho detskej psychiky. Ďakujeme!

Správné mámy. pojďte na slovíčko........ http://www.iustin.cz/maminkam/default.asp

siroty žijúcich rodičov... image image image image

Ostava rodic po rozluke zakonnym zastupcom dietata?

ANO Oba rodiče jsou stále zákonnými zástupci při jakékoliv variantě úpravy porozvodové výchovy.

Ako to vlastne funguje?

50:50 a nie 17:83 alebo 0:100. U střídavé péče není předepsán podíl jednoho a druhého rodiče vždy 50% ku 50%, poměr může být i jiný. Důležité je, aby oba rodiče měli dostatečný časový prostor pro skutečnou výchovu, ne jen pro občasné návštěvy.

Neublizi to dietatu? Ved potrebuje jeden domov.

Dietatu ublizuje SZR (syndrom zavrženého rodiče) a PV (párnovíkendovdstvo). Domov je len pocit, nie miesto. Dva domovy mohou být více, než jen jeden. Vždy záleží na konkrétních okolnostech. Děti jsou obecně poměrně adaptabilní a pokud mezi rodiči nepanuje nepřátelství, snadno se přizpůsobí i dvěma domovům. Není také rozdíl ve frekvenci střídání, pokud si dítě střídá domovy na tradiční víkend u tatínka, nebo s ním tráví např. celý týden nebo 14 dnů.

A ked dieta nechce k jednemu z rodicov?

To iste, ako ked nechce do skoly alebo chce jest iba sladkosti. Alebo ako pri PV a SZR.

Dieta potrebuje matku!

Ano, ale i otce. Dieta potrebuje oboch rodicov, to je základ výchovy v křesťanském civilizačním prostředí ("Cti otce svého a matku svou.").

Striedava starostlivost prispeje k rozvodovosti!

Naopak, střídavá péče vede rodiče k zodpovědnějšími přístupu k rozvodu i porozvodové výchově. Vyrovnává "mocenskou" nerovnováhu ve výchově a tím redukuje potenciální konflikty. Kalkuklovanie s PV a SZR prispieva k rozvodovosti.

To teraz otcovia budu brat deti matkam? Co im zostane?

Rodicia si neberu deti, ale sa podielaju na ich vychove. Obom rodicom zostava realna moznost vychovavat.

Ako je to s vyzivnym pri striedavke?

Zakon o rodine v § 62 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje." Samozřejmě, že pokud příjmy jednoho z rodičů výrazně převyšují příjmy druhého rodiče, potom soud zpravidla výživné upraví.

Co ked rodicia byvaju v meste od seba daleko? Alebo v inom meste?

V takovém případě je úprava střídavé péče ztížená, nikoliv však absolutně vyloučená. Lze si představit úpravu, že dítě je jeden rok v péči jednoho rodiče a s druhým se pravidelně stýká, a druhý rok opačně. Pokud by ke střídání došlo během školních prázdnin, nemusí to znamenat ani komplikace ve škole (mnoho dětí se také s rodiči opakovaně stěhuje, aniž by to vedlo k jejich odebrání z rodičovské výchovy)..

Ako casto sa deti striedaju?

V jaslickarskom veku po 1 dni, v skolkarskom veku po 2 az 7 dnoch, vo veku ZS po tyzdni, vo veku SS po 2 tyzdnoch, vo veku VS po mesiaci, ale vzdy s moznostou aj denneho navstevovania druhym rodicom a vyuziti technickych prostriedkov na komunikaciu (telefon, mobil, mail, skype, facebook...) s tym, ze cim je vacsia vzdialenost bydlisk rodicov (rozne obvody jedneho mesta, rozne mesta, rozne staty, rozne kontinenty...) tym sa deti striedaju vo vacsich intervaloch (mesiace, roky...).

Co ked sa jeden z rodicov rozhodne odcestovat do zahranicia?

Svoboda s sebou nese i zvýšené nároky na odpovědnost. Každý rodič by proto měl pečlivě zvažovat zásadní změny svého života a jejich vliv na dítě a druhého rodiče.

Tyka sa striedavka aj deti mimo manzelstva?

ANO, dolezity je zapis v rodnom liste.

Ako poziadat o striedavku na sude?

Navrhom na střídavou péči v případě první úpravy výchovy, nebo návrhem na změnu výchovy, pokud je již z dřívější doby upravena.

Znamena ze sud musi, ci moze dat striedavku?

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať a následne môže zveriť. Soud vždy jedná z moci úřední, tedy má povinnost vždy zkoumat, zda i dohoda rodičů zabezpečuje nejpříznivější podmínky pro zdravý vývoj dítěte a jeho výchovu.

Podla coho sud zamietne striedavku? Moze ju odmietnut dat ked je matka proti?

NEMOZE, lebo nie je to v záujme dieťaťa. Alebo moze odmietnut vtedy, ak nie sú OBIDVAJA rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak nemajú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem.

Ako si dieta najde kamaratov ked je kazdy tyzden inde?

Děti si nacházejí kamarády ve svém bydlišti, v jiném bydlišti, pokud se přestěhují, ve škole, u babičky, u tetičky a pod., jsou přizpůsobivé...

Ako to je napisane v zakone?

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine
Čl. I § 24 odsek 2:
"Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť."
§ 24 odsek 4:
"Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi."
§ 24 odsek 5:
"Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde."
§ 62 odsek 6:
"Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

O dieťa z rozvedenej rodiny sa teoreticky budú môcť v budúcnosti starať obaja rodičia rovným dielom

DVA týždne u matky, dva týždne u otca. Aj tak môže už v blízkej budúcnosti vyzerať výchova detí, ktorých rodičia sa rozviedli. Predpokladá to návrh novely zákona o rodine, ktorú pripravili dvaja nezávislí poslanci. V prvom čítaní ich návrh prešiel, podporili ho poslanci zo všetkých strán. Ak novelu poslanci schvália, myšlienka striedavej starostlivosti o dieťa by bola možná už od júla tohto roka.

Základným predpokladom je podľa jedného z predkladateľov novely, poslanca Martina Kuruca, posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti zo strany psychológov a sociálnych pracovníkov. “Len ak sa títo zhodnú, že dané riešenie by bolo vhodné pre konkrétne dieťa v konkrétnom prípade, môže následne sudca rozhodnúť o tom, či sa budú oň rodičia starať striedavo." Od sudcu by následne záležalo, v akom intervale by si rodičia dieťa vymieňali - či už každé dva týždne, alebo napríklad každý mesiac.

Kuruc však pripúšťa, že nie všetky rozvody môžu takto skončiť. “Ak je jeden z rodičov z Bratislavy a druhý z Košíc, nebolo by pre dieťa vhodné žiť raz na jednom a druhýkrát na opačnom konci republiky. Nie je napríklad možné, aby každé dva týždne menil školu," hovorí o jednom z obmedzení Kuruc. Pripúšťa, že jeho iniciatíva chce riešiť hlavne tie deti, ktoré boli zverené matke. “Ak totiž súd zverí dieťa otcovi, musí ísť skutočne o vyhrotenú situáciu, kedy napríklad matka pije, alebo prevádzkuje spôsob života, ktorý je nezlučiteľný s výchovou dieťaťa, alebo môže mať napríklad psychické problémy."

Novela by mala byť účinná od júla. Návrh neurčuje vek dieťaťa, “odkedy by sa to dalo". “Všetko bude na posúdení konkrétnej situácie zo strany súdu," konštatuje Kuruc.

Štatistika hovorí jasnou rečou: Ročne sa u nás rozvedie 12 700 párov. Zo 100 detí, ktoré kvôli rozvodu prídu o jedného z rodičov, až v 89 prípadoch zverí súd dieťa matke, len v 11 prípadoch otcovi.

Striedavá starostlivosť sa môže aj zrušiť

Návrh novely predpokladá aj situáciu, kedy súd môže striedavú starostlivosť zrušiť. “Ak sa napríklad matka bojí, že bývalý manžel začal piť alkohol v neúmernom množstve, ale dieťa nie je v rodine bývalého manžela vítané napríklad z dôvodu, že aj jeho macocha má svoje deti z predchádzajúceho vzťahu, môže podať návrh na zrušenie striedavej výchovy. Ak sa podozrenie preukáže, súd môže vrátiť výchovu dieťaťa do súčasných podmienok - s presne stanoveným časom pre stretávanie sa s otcom.

Otec: O dieťa sa chcem starať aj ja!

JEDNÝM z otcov, ktorí návrh podporujú, je aj Pavol Toman zo Žiliny. Ten sa predčasom rozviedol a jeho 3,5 ročná dcérka Juliana bola zverená do starostlivosti matky. Pavol sa s tým nechce zmieriť. “Samozrejme sa chcem o dcérku starať viac, stále na ňu myslím a hoci je moja dcérka ešte malá dáva mi veľmi jasne najavo, že by chcela byť so mnou oveľa viacej, možno aj byť v mojej starostlivosti, ja som však presvedčený, že každé dieťa potrebuje otca aj matku lebo má len ich, avšak nemalú rolu tu zohráva výživné, ktoré matkám výrazne vylepšuje ich rozpočet” hovorí. Jeho problémy s bývalou manželkou začali ešte pred jej podaním žiadosti o rozvod v decembri 2007. “Keď som bol v práci, odsťahovala sa pred Vianocami zo spoločného bytu aj s dcérkou, najprv v roku 2006 na dva týždne, a potom v roku 2007 po podaní žiadosti o rozvod (o čom ma ani neinformovala) na tri mesiace, počas ktorých moja dcérka nemohla byť so svojim otcom a ja som sa o dcérku nemohol starať. Videl som ju len asi 20 minút pod dozorom bývalej manželky a jej rodičov v ich byte s písomnými vyhrážkami a pod strachom zo zneužitia tejto situácie v jej prospech" rozpráva svoj príbeh. Na základe predbežného opatrenia ešte pred samotným rozhodnutím, komu bude dieťa zverené, sa mohol neskôr o dcérku Julianku starať každú druhú sobotu v priebehu dňa. Po rozvode mu súd umožnil tráviť s ňou každý druhý víkend od piatka poobedia do nedele poobedia, pričom jeho manželka navrhovala utorok a štvrtok v čase od 13 do 16 hod, keď je v práci. Keď však navrhoval, aby sa o dieťa mohol starať častejšie ako len dva víkendy v mesiaci, bývalá manželka o tom nechcela ani počuť, pritom bývajú od seba cca 300 m. Dnes má Pavol nový vzťah, no jeho súčasná partnerka ho v boji o Julianku podporuje. Aj ona si vie predstaviť, že by sa o ňu starali podstatne častejšie.

Psychológ: Ideálny čas neexistuje

IDEÁLNY vek dieťaťa na rozhodnutie o zverení do striedavej starostlivosti neexistuje, myslí si psychologička Barbora Mesárošová.

Ako hodnotíte snahu o to, aby boli deti vo vhodných prípadoch zverené do striedavej starstlivosti?

- Je to náhradná alternatíva o starostlivosť dieťaťa, treba však zdôrazniť, že ideálny stav pre dieťa je úplná rodina s oboma rodičmi. Ak však už došlo k takejto situácii, striedavá starostlivosť je možným riešením, ale je dôležité preskúmať každú konkrétnu situáciu. Ak by napríklad takéto dieťa, ktoré je dva týždne u mami a dva týždne u otca, malo v jednej z týchto dvoch strán počúvať kritiku na toho druhého rodiča, môže to dieťaťu ublížiť. Môže sa napríklad stať, že nový partner jedného z rodičov si do vzťahu prinesie vlastné, iné deti a toto dieťa sa môže cítiť nedocenené, ak sú tie druhé deti uprednostňované.

Kedy je vo veku dieťaťa ideálny čas na to, aby začal žiť striedavo u matky a otca?

- Ideálny vek neexistuje, každé obdobie dieťaťa prináša svoje riziká. Či je to predškolský vek, kedy je dôležitý vzťah s matkou, pretože ten je základom aj pre ďalšie vzťahy v živote, alebo napríklad puberta dieťaťa. Ak by som mala vytypovať ten ideálny vek, tak sa prikláňam k obdobiu od 8 do 12 rokov.

Môže takáto striedavá starstlivosť dieťaťu pomôcť vo výchove?

- Je to veľmi individuálne. Dá sa však povedať, že dievčatá, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti aj s otcom, môžu týmto faktom trpieť. Ak je navyše vychovávané v presvedčení, že muži sú zlí, môže to mať následok aj v jej partnerských vzťahoch, to dieťa sa vie v živote ťažšie presadiť. 

OS Ba II image

image