striedavá starostlivosť
Úvod | ||||||||||||||||||||||||||||
|
Aké sú najväčšie problémy pri realizácii osobnej starostlivosti o dieťa jedným alebo obidvomi rodičmi?
Osobná starostlivosť o dieťa jedným rodičom je tu už 15 rokov a osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi je tu 10 rokov, aká je prax našich súdov, využívajú tieto inštitúty? Na tomto svém vyjádření bych po letech nezměnil vůbec nic. 2011-2015Petr Cihlar: Domov se pojí s pocitem bezpečí a jistoty a to pro malé dítě představuje rodič. A ztráta jednoho rodiče znamená pro to dítě ZTRÁTU POLOVINY DOMOVA.kampaň je v rozpore s ustanoveniami Etického kódexu reklamnej praxe http://www.rpr.sk/sk/nalezy/--slovensko-potrebuje-dobrych-otcov--Práve potláčanie komplexnej úlohy muža a otca, jej zužovanie na materiálnu zábezpeku a nespravodlivosť, s ktorou sa neraz stretáme v tejto celej téme, považujem za mimoriadne problematické. MUŽI JSOU U NÁS DISKRIMINOVÁNI http://www.sommerova.cz/stranka.php?page=muzijsouMýty o střídavé péči o dítě po rozvodu http://www.stridavka.cz/myty-o-stridave-peci-o-dite-po-rozvodu.html Dilema střídavé péče: Potřebují děti víc otce nebo jeden domov? http://www.iustin.cz/art.asp?art=471 http://www.kdejsitato.cz/rodina/vychova-po-rozvodu-manzelstvi/kalkulacka-vychovy-a-styku.html Sborník z konference http://www.nasilinamuzich.cz/wp-content/uploads/muzi.pdf Občané, buďme slušní, ale nebuďme ovce. Emeritní soudce Ústavního soudu Vladimír Čermák prohlásil: „Všechno právo ve světě bylo vybojováno na těch, kteří se mu vzpírali… Právo není pouhým pojmem, ale živou silou, nepřetržitou prací celého národa. Všechny vymoženosti, jež historie práva může zaznamenat – zrušení otroctví a nevolnictví, dosažení nejrůznějších svobod – byly vydobyty bojem trvajícím i celá staletí… Odpor proti bezpráví je povinnost nejen k sobě samému, neboť je splněním příkazu mravního sebezachování – ale je současně povinností i vůči celku. Hájí-li jednotlivec své právo, hájí tím současně platnost práva vůbec. Odpovědnost nemají pouze ti, kteří zákon přestupují, ale i ti, kteří neměli odvahu jej uhájit.“ Podľa lekárov a psychológov je potrebné, aby rodič mal účinný dosah na výchovu dieťaťa, aby s ním trávil minimálne 30% času. http://www.ligaotcov.sk/clanky/news_sudna-prax-upravy-porozvodovej-starostlivosti/ a strana 6 http://www.iustin.cz/files/koncept8.pdf maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú budú realizovať v štvortýždňových intervaloch http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=335CA496-F2D8-4E13-BEF1-2626C4742A95&PojCislo=117467 zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=9BAF46C7-2F98-4C05-ACEC-33087E9573E5&PojCislo=330975 7,7 miliardy korún ročne k rukám druhého rodiča. V Česku má nárok na výživné zhruba 400 tisíc dětí. "Průměrná výše alimentů v roce 2010 činila 1 600 korun měsíčně na dítě a měsíc". Súd mení rozsudok 7C/66/2004 v časti zverenia maloletej a v časti určenia výživného tak, že maloletú zveruje do spoločnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že dieťa bude u otca každý párny týždeň v mesiaci od pondelka 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka a u matky každý nepárny týždeň v mesiaci od pondelka 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka. Každý z rodičov si dieťa prevezme pred vchodom obydlia toho ktorého rodiča, u ktorého bude končiť osobná starostlivosť. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné na maloleté dieťa neurčuje. http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=213649E6-1113-4F6E-9751-0B9B071F4CD7&PojCislo=223207 Viete, že v prípade diskriminácie môžete podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona a domáhať sa svojich práv na súde? Prečo ste svoj prípad diskriminácie neriešili: nie som si istý, či ide o diskrimináciu, neviem, že diskrimináciu môžem nejako riešiť, neviem, kde a na koho sa obrátiť (kto by mi mohol pomôcť), nemám dosť finančných prostriedkov na zabezpečenie právnej pomoci (právnika), nemám dostatočnú dôveru k súdom, polícii, inštitúciám, že sa môj prípad naozaj úspešne vyrieši, odradila ma dĺžka súdnych konaní, mám obavy z diskriminujúcej osoby - strach, že sa mi pomstí alebo že sa diskriminácia ešte vystupňuje a pod., nemám dosť dôkazov na to, aby som diskrimináciu mohol úspešne preukázať, nepovažujem za dôležité to riešiť. Viete, že v prípade diskriminácie môžete podať žalobu na základe antidiskriminačného zákona a domáhať sa svojich práv na súde? Viete o tom, že v prípadoch diskriminácie môžete využiť aj bezplatnú právnu pomoc? Akými konkrétnymi krokmi riešite Váš prípad diskriminácie: podal som žalobu na súd, podal som podnet, sťažnosť inšpektorátu (Štátna školská inšpekcia a pod.), podal som sťažnosť, riešim to osobne dohovorom s diskriminujúcim subjektom, aby ďalej nediskriminoval, podal som podnet Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva, obrátil som sa na médiá, obrátil som sa na mimovládnu organizáciu, občianske združenie, ktoré sa zaoberá ochranou pred diskrimináciou, obrátil som sa na advokátsku kanceláriu (právnika), obrátil som sa na políciu http://petrcihlar.blog.idnes.cz/c/154122/Stridavka-jako-pomsta.html CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE (2000/C 364/01) http://www.csz.sk/dokumenty/charta_ludskych_prav.pdf Charta základných práv Európskej únie (2007/C 303/01) http://eur-lex.europa.eu/sk/treaties/dat/32007X1214/htm/C2007303SK.01000101.htm Článok 24 Práva dieťaťa 1. Deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú v súlade s ich vekom a vyspelosťou. 2. Pri všetkých krokoch týkajúcich sa detí, ktoré uskutočnia verejné orgány alebo súkromné inštitúcie, sa musí brať predovšetkým do úvahy záujem dieťaťa. 3. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobného vzťahu a priameho kontaktu s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. http://www.obroda.sk/clanok/22891/Rozvedeni-mozu-byt-s-dietatom-kedykolvek/ barnelova Norský zákon týkajúci sa detí a rodičov (Detský zákon). http://www.lovdata.no/all/nl-19810408-007.html POVEDZME NIE DISKRIMINÁCII http://poradna-prava.sk/dok/manual2010-web.pdf Podanie sťažnosti na znalca http://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Podanie-staznosti.aspx Naplňate poslanie, ktoré budú cítiť generácie detí, vďaka tomu, že mohli byť so svojimi rodičmi, aby sa stali rodičmi svojich detí, to je posolstvo života.http://www.vyzivne.info/info.htmlwww.znamysoudce.cz - moc zajímavý odkaz!!
Terapeutické intervence u dětí se syndromem zavržení rodiče Richard A. Gardner · Vydavateľstvo: Triton, 2010
|
| Prítomní: | 132 | ||
| Hlasujúcich: | 127 | ||
| [Z] Za hlasovalo: | 123 | ||
| [P] Proti hlasovalo: | 1 | ||
| [?] Zdržalo sa hlasovania: | 3 | ||
| [N] Nehlasovalo: | 5 | ||
| [0] Neprítomní: | 18 |
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26726
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=26726
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=26726
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=26726
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=26726
Stanovy občianskeho združenia STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ O DETI, SLOVENSKO-ČESKÁ SPOLOČNOSŤ
Čl. 4
Čl. 4
Cieľ činnosti
Cieľom združenia je výskum, propagácia, podpora a vzdelávanie v oblasti striedavej starostlivosti o deti po rozvode, alebo po rozchode rodičov.
Čl. 6
Členstvo
1. Členom združenia môže byť fyzická osoba staršia ako 18 rokov a právnicka osoba, ktorá súhlasí so stanovami a cieľmi združenia.
2. O prijatí za člena združenia rozhoduje na základe písomnej prihlášky výbor združenia.
3. Členstvo v združení vzniká dňom prijatia za člena združenia.
Členstvo
1. Členom združenia môže byť fyzická osoba staršia ako 18 rokov a právnicka osoba, ktorá súhlasí so stanovami a cieľmi združenia.
2. O prijatí za člena združenia rozhoduje na základe písomnej prihlášky výbor združenia.
3. Členstvo v združení vzniká dňom prijatia za člena združenia.
http://mmserv.nrsr.sk/default.asp?Lang=sk 04492010040302 - 4.3.2010 14:02 - 19:08[5h 6min] pozri 4h 49min 26s
Prerušené rokovanie o bode programu 40.
1499 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca a Juraja Lišku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (tlač 1499) - prvé čítanie.
NRSR:Nezávislí presviedčajú o potrebe zmierniť traumatizovanie detí po rozvodoch
Bratislava 4. marca (TASR) - Zaviesť do praxe slovenských súdovosvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičova tlmiť tak rozvodové a porozvodové súboje o potomkov má za cieľnávrh novely zákona o rodine. O tejto právnej norme diskutovaliposlanci Národnej rady SR na záver tretieho rokovacieho dňa 49.schôdze parlamentu. Iniciatívu, o ktorej by sa malo hlasovať v piatok (5.3.)dopoludnia, predložili na marcovú schôdzu Národnej rady SR nezaradeníposlanci Martin Kuruc a Juraj Liška s tým, že striedavá starostlivosťzabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a redukujejeho porozvodovú traumatizáciu. Doteraz mohli rodičia realizovať určitú formu striedavejstarostlivosti o dieťa iba vtedy, ak medzi sebou uzatvorili dohodua súd ju schválil. Od júla 2010 má byť takéto riešenie uvedené priamov zákone. Striedavá starostlivosť tak bude umožnená aj vtedy, akjeden z rodičov uzatvorenie takejto dohody blokuje. Odídenci z SDKÚ-DS potrebu prijatia takejto úpravy obhajujú ajtým, že prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickémuvývoju detí. "Striedavá starostlivosť sa na základe skúsenostíviacerých krajín, ako USA, Nemecko, Nórsko a Česká republika ukazujeako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti," konštatujú v dôvodovej správe. Takýto inštitút vlastneznamená, že potomok sa zverí striedavo jednému a druhému rodičovi napresne stanovené časové obdobie opakovane. Súd má zároveň vymedziťpráva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časovýchobdobí. Kuruc a Liška pripomínajú, že otcovia v SR majú o porozvodovústarostlivosť o dieťa záujem. "Prax našich súdov je, žiaľ, taká, žerodič, ktorému nie je potomok zverený do starostlivosti (v drvivejväčšine otec), sa s ním môže stýkať na základe súdneho rozhodnutiaväčšinou dvakrát do mesiaca cez víkend," vysvetľujú poslanci. Podľanich otcovia nesúhlasia s tým, aby boli práva ich detí a rodičovské práva a povinnosti otcov zdeformované na pár dní do mesiaca zasituácie, že potomok je zverený do osobnej starostlivosti matky. "Byťdobrým otcom je nepochybne silný motív, ktorý motivuje mužov k úsiliuo rovnosť. V súčasnosti si aj na Slovensku stále viac mužovuvedomuje, že sú pre svoje deti dôležití a chcú s tým niečo urobiť,"uisťujú členovia zákonodarného zboru. Zároveň konštatujú, že stretávanie sa otca s dieťaťom dvakrátdo mesiaca cez víkend je iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudloa aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť výživné. "Tu sav žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosťdieťa vychovávať," upozorňujú Kuruc a Liška s dôvetkom, že u detí takvzniká riziko syndrómu zavrhnutého rodiča. Podľa nich je, žiaľ, bežnou praxou, že rodič, ktorému bolodieťa zverené do osobnej starostlivosti, bráni expartnerovi v styku s potomkom a je bežné i to, že dieťa proti druhému rodičovi štve, ohovára ho, či na dieťa inak psychicky vplýva. "Súčasná situácia pri vykonateľnosti rozhodnutí o styku s deťmi je katastrofálna. Prieťahyv samotnom konaní a pri výkone rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzirodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať, a týmtodieťaťom úplne zanikne alebo sa výrazne oslabí," uzatvárajú poslanci. map vs
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/39271 Otcovia chcú zmenu 10
Rozvedení otcovia žiadajú novelu zákona o rodine
BRATISLAVA. Skupinka rozvedených otcov prišla dnes na Dubčekovo námestie k budove Národnej rady SR podporiť návrh novely zákona o rodine, ktorý zavádza inštitút striedavej starostlivosti o dieťa.
"Bojujeme za základné ľudské práva rozvedených otcov a práva našich detí na spoločný život formou striedavej starostlivosti," vyhlásil jeden z demonštrantov lekár Peter Varga, ktorý má viac ako tri roky zakázaný styk so svojím jediným synom. Tvrdí, že o stretávanie s ním prišiel preto, lebo jeho exmanželka smrteľne vystrašila syna, že ho chce otec uniesť do zahraničia. Podľa Vargu sa syn otca a jeho údajného úmyslu bojí doteraz.
V zdieľanej starostlivosti sme pozadu
Varga v súvislosti s demonštráciou dodal, že otcovia nežiadajú vedúcu úlohu otca, ale iba ich 50-percentné právo na svoje deti. Zároveň upozornil, že pokiaľ ide o striedavú starostlivosť, Slovensko je na poslednom mieste v Európskej únii, čo sa týka jej realizácie. "V zahraničí to funguje už roky," zdôraznil.
"Napísali sme poslancom list, v ktorom upriamujeme ich pozornosť na to, že je to neudržateľná situácia, tak nech sa tým vážne zaoberajú a prosíme ich, aby návrh posunuli do druhého čítania," doplnil Varga s tým, že s problémom sa už obrátil aj na ombudsmana, na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a tiež na Amnesty International.
Avizoval, že otcovia sú rozhodnutí ísť aj do Bruselu upozorniť Európsky parlament na to, "že na Slovensku je Lisabonská zmluva viac-menej zdrap papiera, pretože v nej sa hovorí, že musí byť zaistená rovnosť aj podľa pohlavia v každej oblasti spoločnosti". Varga však tvrdí, že napriek tomu sa na Slovensku nič nedeje.
Čas má prideliť súd
Novelu zákona o rodine predložili na aktuálnu schôdzu parlamentu nezávislí poslanci Martin Kuruc a Juraj Liška. Do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti chcú zaviesť systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov.
"Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí," zdôvodňujú s tým, že striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika, ukazuje "ako najlepšia najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti".
Podľa nezávislých poslancov striedavá starostlivosť znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňované počas týchto časových období.
Navrhovaná zmena zákona má podľa predkladateľov poskytnúť súdom možnosť využiť striedavú starostlivosť a tým tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi.
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5268466/rozvedeni-otcovia-ziadaju-novelu-zakona-o-rodine.html#ixzz0hJExhqa5
prva marcova streda o jednej hodine poobede pred NR SR
V stredu 3.3.2010 o 13:00 bude zhromazdenie za podporu navrhu na doplnenie zakona o rodine - aby bola doplnena moznost striedavej vychovy (po rozvode rodicov).
Ako viete, terajsia prax je taka, ze sud automaticky zveri dieta do vychovy matke alebo dokonca starej matke bez ohladu na to, ze by dietatu mohlo byt lepsie u otca. Nehovoriac o krivdach voci otcom, dieta tak vlastne pride o vychovu zo strany otca, co moze mat vazne dopady na jeho dalsi zivot a schopnost vytvarat zdrave socialne vztahy v dospelosti - hoci o tom sa vela nehovori.
Kazdopadne, v zahranici je uz generacia dospelych ludi, ktori po rozvode rodicov vyrastali v striedavej starostlivosti, teda je mozne hodnoverne preskumat vplyvy striedavej vychovy - ukazuje sa, ze deti lepsie prosperuju vo svojich osobnych vztahoch, vzdelani, vyrovnanosti osobnosti atd. Teraz ide o to, aby aj nasa legislativa umoznovala, co je pre deti preukazatelne osozne.
Dalsi dovod v prospech striedavej starostlivosti je skutocnost, ze prakticky odpada potreba platit alimenty, co potlaca moznosti financne zneuzivat exmanzelov skryvajuc sa za deti a do dosledkov to predstavuje aj odlahcenie sudov o mnozstvo pojednavani ohladne alimentov.
Prosim, preposlite tuto vyzvu ludom, ktori maju zaujem, alebo su ochotni iniciativu podporit a podla moznosti sa aj zucastnit na zhromazdeni.
Viac o SS napr. tu:
http://www.iustin.cz/files/hkvodicka.ppt#267,1,STŘÍDAVÁ VÝCHOVA V EVROPĚ
Nezaradení poslanci navrhujú striedavú starostlivosť o deti
BRATISLAVA. Zaviesť na Slovensku v zahraničí osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov navrhujú v novele zákona o rodine nezaradení poslanci Martin Kuruc a Juraj Liška. Právna úprava poskytuje súdom možnosť využiť inštitút striedavej starostlivosti a tým tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi.
"Striedavá starostlivosť o dieťa znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období," spresňujú poslanci. Striedavá starostlivosť podľa nich zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Kuruc s Liškom chcú novelou predchádzať praxi, keď rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom.
"Prax súdov na Slovensku je žiaľ taká, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti (v drvivej väčšine otec), sa môže s dieťaťom stýkať na základe súdneho rozhodnutia, väčšinou dvakrát do mesiaca cez víkend," vysvetľujú. Stretávanie sa otca s dieťaťom dvakrát do mesiaca cez víkend je podľa nich iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné, ale v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosť dieťa vychovávať.
"Súčasná situácia pri vykonateľnosti rozhodnutí o styku s deťmi je katastrofálna, prieťahy v samotnom konaní a prieťahy pri výkone rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzi rodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať, a týmto dieťaťom úplne zanikne, resp. oslabí sa tak, že rodič a dieťa stratia záujem tento vzťah vôbec ešte riešiť, pokračovať v ňom, či rozvíjať ho," konštatujú. Striedavá starostlivosť sa podľa nich na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
Doteraz mohli rodičia realizovať určitú formu striedavej starostlivosti o dieťa iba vtedy, ak uzatvorili medzi sebou dohodu a súd ju schválil. Po novom by mala byť priamo v zákone uvedená striedavá starostlivosť o dieťa, čím sa umožní striedavá starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzatvorenie dohody tým, že s ňou nesúhlasí. Novelou sa parlament bude zaoberať na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa má začať 2. marca.
Verejný ochranca práv k striedavej starostlivosti o maloleté deti
19.01.2010
Aktuálny stav rozvodovosti ako aj zvyšujúcej sa tendencie spolunažívania partnerov bez uzatvorenia manželstva na Slovensku prináša so sebou viacero otázok v súvislosti so zabezpečením výchovy a starostlivosti o maloleté deti.
Aj na verejného ochrancu práv sa obracajú podávatelia, matky, otcovia, samotné deti alebo blízky príbuzní detí, ktorí namietajú vznik rôznych nepriaznivých situácií v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov v prípadoch, keď obidvaja rodičia sú spôsobilí a ochotní sa o maloleté dieťa starať.
Ide najmä o prípady, kedy nie sú súdom zistené žiadne prekážky alebo nedostatky v súvislosti so schopnosťou obidvoch rodičov starať sa o svoje maloleté dieťa a bez reálneho záujmu štátu na obmedzení práv rodiča v konkrétnom prípade.
Napriek skutočnosti, že nejde o prípady porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, na ktoré by sa vzťahovala pôsobnosť verejného ochrancu práv, venuje verejný ochranca práv uvedenej problematike osobitnú pozornosť.
Pri výkone svojej pôsobnosti ako aj v rámci ďalších aktivít verejný ochranca práv a jeho kancelária upriamujú pozornosť na efektívnu ochranu a dodržiavanie práv detí v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Aj preto sa verejný ochranca práv v januári 2010 obrátil listom na Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako aj na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o vyjadrenie sa k možnosti zavedenia inštitútu striedavej výchovy alebo striedavej starostlivosti do slovenského právneho poriadku.
Aj na verejného ochrancu práv sa obracajú podávatelia, matky, otcovia, samotné deti alebo blízky príbuzní detí, ktorí namietajú vznik rôznych nepriaznivých situácií v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov v prípadoch, keď obidvaja rodičia sú spôsobilí a ochotní sa o maloleté dieťa starať.
Ide najmä o prípady, kedy nie sú súdom zistené žiadne prekážky alebo nedostatky v súvislosti so schopnosťou obidvoch rodičov starať sa o svoje maloleté dieťa a bez reálneho záujmu štátu na obmedzení práv rodiča v konkrétnom prípade.
Napriek skutočnosti, že nejde o prípady porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, na ktoré by sa vzťahovala pôsobnosť verejného ochrancu práv, venuje verejný ochranca práv uvedenej problematike osobitnú pozornosť.
Pri výkone svojej pôsobnosti ako aj v rámci ďalších aktivít verejný ochranca práv a jeho kancelária upriamujú pozornosť na efektívnu ochranu a dodržiavanie práv detí v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ale aj medzinárodných záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Aj preto sa verejný ochranca práv v januári 2010 obrátil listom na Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako aj na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o vyjadrenie sa k možnosti zavedenia inštitútu striedavej výchovy alebo striedavej starostlivosti do slovenského právneho poriadku.
Na Slovensku je rozvedené každé druhé manželstvo * Rodičia sa po rozvode domáhajú svojich práv * V zákone o rodine chýba striedavá starostlivosť o deti
Rodičia verzus zákon!
Marta Ostricová
Už aj na Slovensku sa rodičia domáhajú svojich práv! A to striedavej starostlivosti o deti po rozvode, ktorú chcú dostať do Zákona o rodine. Trend, ktorý je bežný v západnom svete sa dostal aj k nám a rozpútal vlnu nespokojnosti. A nielen u mužov, ale aj žien. Ide teda o spravodlivý rodičovský kompromis a menšie zlo pre deti? Názory sa rôznia a jednoznačné stanovisko nezastávajú ani detskí psychológovia. Prečo sa ťahanice o deti dostali až na ulicu?
Pred niekoľkými dňami rozpútali verejnú diskusiu na bratislavských uliciach nespokojní otcovia, aktivisti, ktorí sa sťažujú na medzery v slovenskom Zákone o rodine. Ten niekdajší, z čias socializmu, síce nahradil v roku 2005 nový zákon, ale nie je v ňom zakotvená striedavá starostlivosť o dieťa po rozvode. A práve to sa stalo, ako sa hovorí, „jablkom sváru“. Na to, čo je v USA, škandinávskych krajinách, Francúzsku, Rakúsku, ba i v susednom Česku bežné, Slovensku je zatiaľ na míle vzdialené. O čo teda ide?
Nezhody nech rieši zákon
Bežnou praxou je, že súdy na Slovensku po rozvode manželov najčastejšie zveria deti do výchovy matky. Mnohým otcom sa však takéto súdne rozhodnutie zdá nespravodlivé a domáhajú sa svojich práv. Či však ťahanice o ratolesti nie sú len nezhody medzi rodičmi, ktoré si v konečnom dôsledku odnesú deti, len ťažko povedať. Ideálna by bola vzájomná rodičovská dohoda. Ale, kde niet dobrej vôle, niet ani porozumenia. A tak by sa mal toho podľa prívržencov striedavej starostlivosti chopiť zákon!
O čo ide aktivistom
„Chceme iba to, čo majú všetky vyspelé štáty európskej únie, kde patríme aj my. Aby sa zmenil Zákon o rodine a zakotvila sa v ňom možnosť striedavej starostlivosti o deti po rozvode,“ hovorí Miroslav Sabol, spoluorganizátor petičnej akcie na Slovensku. Jednoducho povedané, problémom je malý časový priestor vymedzený súdom pre otca. „Rodičia by sa mali podieľať na výchove svojich detí rovnakou mierou. Je to v záujme detí. V Českej republike zákon o rodine nemenili, ale majú jeho novelizáciu už od roku 1998 a zahŕňa aj striedavú starostlivosť o dieťa po rozvode. U nás funguje už 40 rokov model, že počas dvoch týždňov sa dvanásť dní o dieťa stará matka a iba dva dni otec. A to je pre všetky strany zaťažujúce, dokonca aj pre ženy, pretože v dnešnej dobe robia kariéru a o deti sa väčšinou starajú ich mamy a nie rodičia.“
Model iba preberáme
Ako by teda mala striedavá starostlivosť vyzerať podľa toho ako to funguje v iných krajinách?
„Určite sa to nedá zovšeobecniť na všetky deti a rozpadnuté rodiny. Je to individuálne, ale vo veľkých mestách je takáto striedavá starostlivosť ideálna. Vzdialenosť medzi domácnosťami rodičov nie je veľká, takže deti nemusia meniť školské zariadenia. Časové rozpätie koľko dieťa trávi u jedného i druhého rodiča záleží od jeho veku. Menšie sa striedajú po dvoch až troch dňoch, staršie po týždni a viac. Nič nové som nevymyslel, takto to funguje vo svete a my tento model len preberáme,“ dodáva Sabol. „Aj u nás niektorí sudcovia tvrdia, že sú prívržencami striedavej starostlivosti o deti, ale zákon im neumožňuje konať inak než zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Vývoj však ide stále dopredu. Veď kedysi neboli otcovia ani pri pôrode či na rodičovskej dovolenke a dnes je to už bežné,“ hovorí Miroslav Sabol. Striedavá výchova podľa aktivistov redukuje porozvodové komplikácie u detí, a preto by sa do zákona mala dostať. Zaujímavosťou je, že petičnú akciu v Bratislave podpísalo 236 občanov, z toho bolo až 124 žien.
Domov na striedačku
Autor: Ľudmila Grodovská, Rubrika: Aktuality
„Moja dcéra mala v škole nakresliť svoju rodinu. Nakreslila seba, otca s jeho novou partnerkou a mňa s mojím partnerom, ale pani učiteľka povedala – to nie je rodina! Rodina sú otecko, mamička a deti! Ale prečo by nemohla byť rodina aj iná?“ pýta sa jedna z matiek, ktorá sa po rozvode dokázala s manželom dohodnúť na striedavej výchove dcéry. Myslí si, že čím viac má dieťa blízkych ľudí, ktorí rešpektujú jeho potreby, tým je to preň lepšie.
Náš rozvod sa ťahal niekoľko rokov, ale ešte ako manželia sme pred právnikom uzatvorili rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti o naše dve dcéry, ktoré mali vtedy štyri a desať rokov,“ vracia sa do spomienok Bratislavčan Miroslav Sabol. „Zvolili sme riešenie, ktoré je pre deti asi najlepšie – nemuseli sa sťahovať od jedného rodiča k druhému, ale zostali v našom pôvodnom byte a my s manželkou sme sa pri nich vždy v nedeľu, stredu a piatok o siedmej večer vystriedali. Ja som odtiaľ odchádzal k svojim rodičom, manželka zas mala možnosť bývať v garsónke, ktorú sme spoločne vlastnili.“
Ako určil súd
Striedavá výchova, pri ktorej dievčatká napriek rozpadu vzťahu rodičov nemuseli prísť ani o jedného z nich, uspokojivo fungovala dva roky s rôznymi obmenami – napríklad isté obdobie sa každý z rodičov staral o jedno dieťa, určitý čas bývali všetci spolu... Všetko sa zmenilo po tom, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode, ktorým súd zveril deti do starostlivosti matky. Náš právny poriadok totiž pojem striedavá výchova nepozná a súdy rozhodujú v drvivej väčšine podľa tradičného modelu a teórie, že dieťa patrí matke. Rodičia síce majú možnosť dohodnúť sa nad rámec toho, čo určí súd, ale v tomto prípade to už nedokázali. Keď už išlo aj o deľbu spoločného majetku, nastali konflikty a deti sa stali nástrojom boja. „Za celý minulý rok som svoje dcéry videl osemkrát,“ konštatuje Miroslav Sabol. V súčasnosti mu už bývalá manželka umožňuje kontakt v takej miere, ako určil súd: každý párny víkend. Otec sa však každý deň aspoň na pár minút stretáva s dcérami cestou do školy alebo zo školy... „Štát mi inú možnosť nedal,“ hovorí skormútene. Pre porušenie svojich rodičovských práv podáva sťažnosť na Ústavný súd SR.
Striedavá výchova, pri ktorej dievčatká napriek rozpadu vzťahu rodičov nemuseli prísť ani o jedného z nich, uspokojivo fungovala dva roky s rôznymi obmenami – napríklad isté obdobie sa každý z rodičov staral o jedno dieťa, určitý čas bývali všetci spolu... Všetko sa zmenilo po tom, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode, ktorým súd zveril deti do starostlivosti matky. Náš právny poriadok totiž pojem striedavá výchova nepozná a súdy rozhodujú v drvivej väčšine podľa tradičného modelu a teórie, že dieťa patrí matke. Rodičia síce majú možnosť dohodnúť sa nad rámec toho, čo určí súd, ale v tomto prípade to už nedokázali. Keď už išlo aj o deľbu spoločného majetku, nastali konflikty a deti sa stali nástrojom boja. „Za celý minulý rok som svoje dcéry videl osemkrát,“ konštatuje Miroslav Sabol. V súčasnosti mu už bývalá manželka umožňuje kontakt v takej miere, ako určil súd: každý párny víkend. Otec sa však každý deň aspoň na pár minút stretáva s dcérami cestou do školy alebo zo školy... „Štát mi inú možnosť nedal,“ hovorí skormútene. Pre porušenie svojich rodičovských práv podáva sťažnosť na Ústavný súd SR.
Ak sa nedohodnú, nepomôže ani zákon
Miroslav Sabol sa stal jedným z aktivistov, ktorí sa usilujú o zakotvenie striedavej výchovy do nášho Zákona o rodine. Na Slovensku je nemálo rozvedených otcov, ktorí sa neúspešne domáhajú svojich rodičovských práv. Veria, že sú rovnako dobrými rodičmi ako ich bývalé partnerky, ktoré súdy v rozhodovaní jednoznačne uprednostňujú. Viacerí vidia riešenie svojho problému v zakotvení striedavej výchovy do zákona. „Tam, kde sa obaja rodičia usilujú dostať deti do svojej starostlivosti, sú rovnako schopní vychovávať ich a vytvoriť im vhodné podmienky, mali by to aj súdy uľahčené: nemuseli by sa rozhodovať, komu dieťa zveria. Zverili by ich do striedavej starostlivosti oboch rodičov,“ tvrdí Miroslav Sabol.
Miroslav Sabol sa stal jedným z aktivistov, ktorí sa usilujú o zakotvenie striedavej výchovy do nášho Zákona o rodine. Na Slovensku je nemálo rozvedených otcov, ktorí sa neúspešne domáhajú svojich rodičovských práv. Veria, že sú rovnako dobrými rodičmi ako ich bývalé partnerky, ktoré súdy v rozhodovaní jednoznačne uprednostňujú. Viacerí vidia riešenie svojho problému v zakotvení striedavej výchovy do zákona. „Tam, kde sa obaja rodičia usilujú dostať deti do svojej starostlivosti, sú rovnako schopní vychovávať ich a vytvoriť im vhodné podmienky, mali by to aj súdy uľahčené: nemuseli by sa rozhodovať, komu dieťa zveria. Zverili by ich do striedavej starostlivosti oboch rodičov,“ tvrdí Miroslav Sabol.
Kľúčové slovo: dohoda
Barbora Kamrlová s exmanželom, sa dohodnúť vedeli a už sedem rokov sa o svoju dcéru starajú striedavo – napriek tomu, že u nás na to neexistuje zákon. „Žili sme desať rokov vo Francúzsku, kde striedavú výchovu zákon umožňuje, a poznali sme niekoľko prípadov, kde to naozaj fungovalo. Preto sme aj my s manželom pri rozvode chceli výchovu našej dcéry riešiť podobne. Zistili sme však, že hoci sa u nás práve v tom čase menil Zákon o rodine, takáto možnosť doň nebola zakotvená. Napriek tomu sme si pripravili vlastný návrh na úpravu styku, ktorý podľa nášho názoru najviac vyhovoval nám i dcére, a predložili sme ho súdu. Vedeli sme, že je možné dohodnúť sa aj nad rámec zákona, ale bolo zábavné na súde počúvať staré poučky o nenahraditeľnosti matky... Súd zveril dieťa mne, manželovi určil styk každý druhý víkend a polovicu prázdnin. My to však robíme podľa svojho a funguje to už sedem rokov,“ rozpráva Barbora Kamrlová. To, že bývajú každý na inom konci Bratislavy, nepovažujú za problém. Každý štvrtok si dcéru vyzdvihne zo školy jeden z rodičov a dcéra je uňho do utorka rána, keď ju zavezie do školy. Popoludní si ju už vyzdvihne druhý rodič. „Dcéra má už dvanásť rokov a viac aktivít, takže sa prispôsobujeme jej potrebám, ale vždy sa na tom dokážeme dohodnúť,“ hovorí. Polovicu prázdnin trávi dcéra s jedným, polovicu s druhým rodičom. Keď je cez Vianoce s mamou, Silvestra trávi s otcom, v ďalšom roku je to naopak. „Má veľmi rada novú partnerku bývalého manžela aj môjho partnera. Všetci sa navzájom poznáme a korektne komunikujeme. Naša dcéra s nimi získala aj ďalších príbuzných – staré mamy a starých otcov. Myslím si, že čím viac ľudí okolo seba dieťa má, tým je to preň lepšie.“
Barbora Kamrlová s exmanželom, sa dohodnúť vedeli a už sedem rokov sa o svoju dcéru starajú striedavo – napriek tomu, že u nás na to neexistuje zákon. „Žili sme desať rokov vo Francúzsku, kde striedavú výchovu zákon umožňuje, a poznali sme niekoľko prípadov, kde to naozaj fungovalo. Preto sme aj my s manželom pri rozvode chceli výchovu našej dcéry riešiť podobne. Zistili sme však, že hoci sa u nás práve v tom čase menil Zákon o rodine, takáto možnosť doň nebola zakotvená. Napriek tomu sme si pripravili vlastný návrh na úpravu styku, ktorý podľa nášho názoru najviac vyhovoval nám i dcére, a predložili sme ho súdu. Vedeli sme, že je možné dohodnúť sa aj nad rámec zákona, ale bolo zábavné na súde počúvať staré poučky o nenahraditeľnosti matky... Súd zveril dieťa mne, manželovi určil styk každý druhý víkend a polovicu prázdnin. My to však robíme podľa svojho a funguje to už sedem rokov,“ rozpráva Barbora Kamrlová. To, že bývajú každý na inom konci Bratislavy, nepovažujú za problém. Každý štvrtok si dcéru vyzdvihne zo školy jeden z rodičov a dcéra je uňho do utorka rána, keď ju zavezie do školy. Popoludní si ju už vyzdvihne druhý rodič. „Dcéra má už dvanásť rokov a viac aktivít, takže sa prispôsobujeme jej potrebám, ale vždy sa na tom dokážeme dohodnúť,“ hovorí. Polovicu prázdnin trávi dcéra s jedným, polovicu s druhým rodičom. Keď je cez Vianoce s mamou, Silvestra trávi s otcom, v ďalšom roku je to naopak. „Má veľmi rada novú partnerku bývalého manžela aj môjho partnera. Všetci sa navzájom poznáme a korektne komunikujeme. Naša dcéra s nimi získala aj ďalších príbuzných – staré mamy a starých otcov. Myslím si, že čím viac ľudí okolo seba dieťa má, tým je to preň lepšie.“
ROVNOCENNÁ MOŽNOSŤ VÝCHOVY
Barbora Kamrlová podporila svojím podpisom petíciu za zakotvenie inštitútu striedavej výchovy do zákona a prednášala aj na nedávnej konferencii o striedavej výchove v Hradci Králové. Aj v Českej republike, kde ju zákon umožňuje už od roku 1998, je totiž takéto riešenie po rozvode ešte stále skôr výnimkou. O jeho širšie využitie sa zasadzujú najmä otcovia, ktorí v týchto prípadoch ťahajú za kratší koniec. Súdy, psychologické poradne a sociálne úrady podľa nich nadŕžajú ženám a držia sa tradičného modelu – dieťa patrí matke. Súdy a neraz i psychológovia hľadajú zámienky, prečo so striedavou výchovou nesúhlasiť, a vyžadujú splnenie nesplniteľných podmienok. Príklad z Českej republiky dokazuje, že vytvoriť zákonný rámec nestačí. Napokon, aj keď striedavú výchovu umožňujú zákony vo viacerých krajinách, nemožno tvrdiť, že sa využíva masovo. Bežná je hádam iba vo Švédsku, kde je uplatňovanie rodovej rovnosti každodennou realitou. Tam muži bežne a samozrejme zostávajú na rodičovských dovolenkách, rovnocenne sa starajú o svoje deti a berú ako samozrejmosť, že to tak zostane aj po rozchode, lebo rodičmi zostávajú, aj keď prestanú byť partnermi. Vo svojom príspevku na konferencii o striedavej výchove hovorila Barbora Kamrlová práve o tom – o potrebe zmeniť názor, že jedine matka je schopná dobre sa starať o dieťa. Otcovia by sa nemali začať angažovať až v čase rozvodu, ale od začiatku „Od ženy závisí, kedy sa muž stane otcom. V našom prípade to bolo už v momente, keď som zistila, že som tehotná,“ hovorí a je presvedčená, že nie je fér upierať otcom možnosť rovnocenne sa starať o deti. Takýto prístup však v našich končinách ešte nie je bežný. Aj sudcovia, sudkyne, sociálni pracovníci a pracovníčky ešte stále vyrastajú v prostredí, kde sa zdôrazňuje nenahraditeľnosť matky. „Je to vec výchovy,“ myslí si Barbora Kamrlová.
Barbora Kamrlová podporila svojím podpisom petíciu za zakotvenie inštitútu striedavej výchovy do zákona a prednášala aj na nedávnej konferencii o striedavej výchove v Hradci Králové. Aj v Českej republike, kde ju zákon umožňuje už od roku 1998, je totiž takéto riešenie po rozvode ešte stále skôr výnimkou. O jeho širšie využitie sa zasadzujú najmä otcovia, ktorí v týchto prípadoch ťahajú za kratší koniec. Súdy, psychologické poradne a sociálne úrady podľa nich nadŕžajú ženám a držia sa tradičného modelu – dieťa patrí matke. Súdy a neraz i psychológovia hľadajú zámienky, prečo so striedavou výchovou nesúhlasiť, a vyžadujú splnenie nesplniteľných podmienok. Príklad z Českej republiky dokazuje, že vytvoriť zákonný rámec nestačí. Napokon, aj keď striedavú výchovu umožňujú zákony vo viacerých krajinách, nemožno tvrdiť, že sa využíva masovo. Bežná je hádam iba vo Švédsku, kde je uplatňovanie rodovej rovnosti každodennou realitou. Tam muži bežne a samozrejme zostávajú na rodičovských dovolenkách, rovnocenne sa starajú o svoje deti a berú ako samozrejmosť, že to tak zostane aj po rozchode, lebo rodičmi zostávajú, aj keď prestanú byť partnermi. Vo svojom príspevku na konferencii o striedavej výchove hovorila Barbora Kamrlová práve o tom – o potrebe zmeniť názor, že jedine matka je schopná dobre sa starať o dieťa. Otcovia by sa nemali začať angažovať až v čase rozvodu, ale od začiatku „Od ženy závisí, kedy sa muž stane otcom. V našom prípade to bolo už v momente, keď som zistila, že som tehotná,“ hovorí a je presvedčená, že nie je fér upierať otcom možnosť rovnocenne sa starať o deti. Takýto prístup však v našich končinách ešte nie je bežný. Aj sudcovia, sudkyne, sociálni pracovníci a pracovníčky ešte stále vyrastajú v prostredí, kde sa zdôrazňuje nenahraditeľnosť matky. „Je to vec výchovy,“ myslí si Barbora Kamrlová.
Načo zákon?
Na našu otázku, či sa na Slovensku uvažuje o zakotvení inštitútu striedavej výchovy do Zákona o rodine, sme z tlačového odboru Ministerstva spravodlivosti SR dostali odpoveď, že návrh legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka (ktorého súčasťou je rodinné právo) neuvažuje o zakotvení inštitútu striedavej, prípadne spoločnej výchovy. Petícia občanov, ktorí volajú po zmene, zostáva nevypočutá. Je to nepochopiteľné vzhľadom na to, že vo viacerých krajinách k takejto úprave pristúpili, lebo aj odborníci ju považujú pri splnení istých podmienok za dobré riešenie pre deti. Isteže, striedavá výchova sa nedá uplatniť za každých okolností a podľa slov psychológa Štefana Matulu „vyžaduje veľkú toleranciu, obojstrannú veľkorysosť rodičov a predovšetkým to, aby záujem svojich detí dokázali uprednostniť pred potrebou ‚mať navrch‘ pred bývalým partnerom alebo partnerkou“. Čo by priniesla zmena zákona, veď aj dnes, keď zákon striedavú výchovu nepozná, sa dokážu niektorí rodičia na nej dohodnúť? Deti by boli súdom zverené do výchovy obom, nielen jednému z rodičov, súd by určil vyplácanie (resp. nevyplácanie) výživného. Striedavá starostlivosť nemusí znamenať, že obaja rodičia sa na nej podieľajú rovnakou mierou, ale v určitom pomere (napríklad 30:70). Možno by sme sa mohli inšpirovať príkladom z Nemecka, kde sa rodičia musia dohodnúť na vyváženej starostlivosti o dieťa. Presný podiel na výchove sa určí počas konzultácií s mediátorom, pričom rodičia musia dospieť k dohode, ktorú súd len odsúhlasí. Okrem extrémnych prípadov tak súd nemusí prikazovať a tlačiť na rodičov, čím sa atmosféra vzťahu otec – matka – dieťa vylepší.
Na našu otázku, či sa na Slovensku uvažuje o zakotvení inštitútu striedavej výchovy do Zákona o rodine, sme z tlačového odboru Ministerstva spravodlivosti SR dostali odpoveď, že návrh legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka (ktorého súčasťou je rodinné právo) neuvažuje o zakotvení inštitútu striedavej, prípadne spoločnej výchovy. Petícia občanov, ktorí volajú po zmene, zostáva nevypočutá. Je to nepochopiteľné vzhľadom na to, že vo viacerých krajinách k takejto úprave pristúpili, lebo aj odborníci ju považujú pri splnení istých podmienok za dobré riešenie pre deti. Isteže, striedavá výchova sa nedá uplatniť za každých okolností a podľa slov psychológa Štefana Matulu „vyžaduje veľkú toleranciu, obojstrannú veľkorysosť rodičov a predovšetkým to, aby záujem svojich detí dokázali uprednostniť pred potrebou ‚mať navrch‘ pred bývalým partnerom alebo partnerkou“. Čo by priniesla zmena zákona, veď aj dnes, keď zákon striedavú výchovu nepozná, sa dokážu niektorí rodičia na nej dohodnúť? Deti by boli súdom zverené do výchovy obom, nielen jednému z rodičov, súd by určil vyplácanie (resp. nevyplácanie) výživného. Striedavá starostlivosť nemusí znamenať, že obaja rodičia sa na nej podieľajú rovnakou mierou, ale v určitom pomere (napríklad 30:70). Možno by sme sa mohli inšpirovať príkladom z Nemecka, kde sa rodičia musia dohodnúť na vyváženej starostlivosti o dieťa. Presný podiel na výchove sa určí počas konzultácií s mediátorom, pričom rodičia musia dospieť k dohode, ktorú súd len odsúhlasí. Okrem extrémnych prípadov tak súd nemusí prikazovať a tlačiť na rodičov, čím sa atmosféra vzťahu otec – matka – dieťa vylepší.
Dieťa má právo na oboch rodičov
Psychologička Dorota Kopasová počas svojej praxe liečila mnoho detských dušičiek zranených rozvodom svojich rodičov. Preto všetkým rodičom odporúča, aby ešte pred rozvodom hľadali cesty, ktoré ich spájajú, a nie tie, ktoré ich rozdeľujú. „Nech si spomenú, že dieťa splodili z lásky,“ pripomína. Aj podľa jej názoru problém nie je v zákone, ale v schopnosti rodičov dohodnúť sa na tom, čo je pre dieťa dobré. Pozitíva striedavej výchovy vidí Dorota Kopasová v tom, že rodičia sú pre dieťa modelom správania, ľudských vzťahov a podľa toho sa neskôr správa aj ono. Rozvádzajú sa rodičia, ale nie dieťa. Stále má právo na oboch rodičov. Keď je zverené matke a žije s ňou, pri odchode na víkend k otcovi má pocit, že ju zrádza. Pri striedavej výchove nestráca a nezrádza ani jedného. Má pocit istoty, zázemia u oboch rodičov. Dorota Kopasová však nepovažuje striedavú výchovu vhodnú pre malé deti približne do dva a pol roka. Niektoré sú v tom veku ešte dojčené a, prirodzene, mali by byť u matky. Neustále „sťahovanie“, balenie kufrov, neexistencia jedného domova pre dieťa sú častou výhradou aj z radov odborníkov. Na druhej strane však iní odborníci prikladajú väčšiu dôležitosť kvalite prostredí, v ktorých sa dieťa cíti doma, bez ohľadu na to, koľko ich je. Pointou striedavej výchovy je práve vnímanie viacerých prostredí ako rovnocenných, aj keď nie úplne rovnakých. Pre striedavú výchovu sú potrebné isté podmienky. Dieťa by malo chodiť do tej istej školy a je výhodnejšie, keď obaja rodičia bývajú primerane blízko. V mestách je to jednoduchšie, ale existuje riešenie aj pre prípady, keď žijú veľa kilometrov od seba, dokonca aj v rôznych krajinách. Namiesto striedania po týždni možno striedať pobyt u každého z rodičov hoci aj po roku. Medzitým, samozrejme, dieťa nestráca kontakt ani s druhým rodičom. Všetko je vecou dohody. Každé dieťa je iné a tak treba pristupovať aj k rozhodnutiu o striedavej výchove. Hovoriť o tom s dieťaťom a rešpektovať jeho pocity a potreby.
Psychologička Dorota Kopasová počas svojej praxe liečila mnoho detských dušičiek zranených rozvodom svojich rodičov. Preto všetkým rodičom odporúča, aby ešte pred rozvodom hľadali cesty, ktoré ich spájajú, a nie tie, ktoré ich rozdeľujú. „Nech si spomenú, že dieťa splodili z lásky,“ pripomína. Aj podľa jej názoru problém nie je v zákone, ale v schopnosti rodičov dohodnúť sa na tom, čo je pre dieťa dobré. Pozitíva striedavej výchovy vidí Dorota Kopasová v tom, že rodičia sú pre dieťa modelom správania, ľudských vzťahov a podľa toho sa neskôr správa aj ono. Rozvádzajú sa rodičia, ale nie dieťa. Stále má právo na oboch rodičov. Keď je zverené matke a žije s ňou, pri odchode na víkend k otcovi má pocit, že ju zrádza. Pri striedavej výchove nestráca a nezrádza ani jedného. Má pocit istoty, zázemia u oboch rodičov. Dorota Kopasová však nepovažuje striedavú výchovu vhodnú pre malé deti približne do dva a pol roka. Niektoré sú v tom veku ešte dojčené a, prirodzene, mali by byť u matky. Neustále „sťahovanie“, balenie kufrov, neexistencia jedného domova pre dieťa sú častou výhradou aj z radov odborníkov. Na druhej strane však iní odborníci prikladajú väčšiu dôležitosť kvalite prostredí, v ktorých sa dieťa cíti doma, bez ohľadu na to, koľko ich je. Pointou striedavej výchovy je práve vnímanie viacerých prostredí ako rovnocenných, aj keď nie úplne rovnakých. Pre striedavú výchovu sú potrebné isté podmienky. Dieťa by malo chodiť do tej istej školy a je výhodnejšie, keď obaja rodičia bývajú primerane blízko. V mestách je to jednoduchšie, ale existuje riešenie aj pre prípady, keď žijú veľa kilometrov od seba, dokonca aj v rôznych krajinách. Namiesto striedania po týždni možno striedať pobyt u každého z rodičov hoci aj po roku. Medzitým, samozrejme, dieťa nestráca kontakt ani s druhým rodičom. Všetko je vecou dohody. Každé dieťa je iné a tak treba pristupovať aj k rozhodnutiu o striedavej výchove. Hovoriť o tom s dieťaťom a rešpektovať jeho pocity a potreby.
odpoveď z Úradu vlády SR 
